Leto sa končí, turisti poodchádzali domov. Tu v Maďarsku ich neuniesol nikto, zato sa dá predpokladať, že oni si odnášajú nevšedné zážitky...

Napríklad tí, ktorí sa motali poslednú augustovú sobotu na Námestí hrdinov v Budapešti, mali vyslovene šťastie. Taký echte ungariše folklór pod holým nebom v tejto historickej scenérii často nevidno (inde áno). Starí, noví, najmä však staronoví gardisti si pripomínali v známych krojoch prísahu na tomto istom mieste spred 5 rokov. Čierny pruclík, leventovské čapice, baganče, červeno-biele pásikavé šatky a výšivky, sem-tam aj obmena v podobe zelenej vesty a nohavíc. Choreografia jednoduchá: mašírovanie a postávanie v pevných šíkoch. Z času na čas výkriky žiadajúce od Pána Boha „Krajšiu budúcnosť!“ Takže turisti, ktorí si ich tu vyfotili, mali šťastie. Keby boli holdovali, napríklad, modernému dedinskému či vidieckemu turizmu v obci Csókakő, neboli by videli žiadneho gardistu, hoci sem ohlásili svoje folklórne slávnosti. Boli tam však húfy iných uniformovaných ľudí - policajti, ktorí boli okabátení. Nemali čo rozháňať, ak vôbec mali tento zámer, pretože inde, v mestách Cegléd či Devecser, sledovali mašírovanie gardistov pomerne nečinne. Čo však neznamená, že kompetentný minister nemohol vyhlásiť akciu v Csókakő za úspešnú. Členovia policajného zboru aspoň spoznali tento malebný kraj (aj s hradom) v severozápadnom cípe župy Fejér...

Turistov v Maďarsku teda neuniesol nikto. Zato maďarských turistov v Damasku uniesli sympatickí protivládni bojovníci, lebo si mysleli, že pracujú pre nenávidenú vládu mladého Asáda. Ako si to však mohli myslieť?! Veď sa len prechádzali po starobylých uličkách jednej z kolísok starej civilizácie, v rukách mali (zrejme) vôdzku a na jej konci psa. Veď to boli cvičitelia psov, a prečo by nechodili po turistických znamenitostiach so svojimi miláčikmi? Podľa mňa sa prezradili sami (ako ruský agent v nemeckom zajatí, lebo držal cigaretu smerom do dlane, aby mu ohrievala ruku). Vykračovali si po Starom meste, možno pri Omajádovej mešite pravdepodobne príliš rázne, aj pohľad museli mať hustý, ramená a šije široké - veď to boli niekdajší policajti! Ktorí si odskočili na pozvanie kamaráta do Sýrie, kde zúri občianska vojna. Takže nečudo, že si ich únoscovia poplietli, nemohli tušiť, že ide o mierumilovných maďarských turistov. A tak, keď si po nich prišlo komando z antiteroristického strediska v Budapešti, sa únoscovia vyľakali, takže za rukojemníkov nič nechceli. Pre priateľské vzťahy medzi Maďarskom a budúcou, poasádovskou vládou v Damasku, to bude dobrý štart. Apropo! Arab práši z okna koberec v centre Damasku. Kamarát sa ho zdola pýta: Čo je, Ali, nemôžeš naštartovať?