Výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky poskytuje príležitosť na obhliadnutie sa za uplynulými dvadsiatimi rokmi v slovensko-maďarských vzťahoch.

Aspoň letmo, hoci posledný spravodajca Česko-slovenského rozhlasu a prvý i takisto posledný spravodajca Slovenského rozhlasu v Budapešti - akože ja - by mohol napísať aj hrubú knihu. Ako v Maďarsku prijali nového suseda? Triezvo, realisticky. Úvahy niektorých marginálnych aktérov politickej scény o možných územných nárokoch voči samostatnému Slovensku boli iba šumy, smerodajní ľudia ako premiér Antall a šéf diplomacie Jeszenszky zakaždým popreli akúkoľvek podobnú snahu. Starosť o polmiliónovú maďarskú menšinu, pravdaže, mali, ale to mali všetky vládne garnitúry. Hoci s rozdielnou intenzitou.

Vodné dielo na Dunaji, to je nekonečný príbeh, chvalabohu sa už nedá vyťahovať podľa potreby. Z pohľadu Budapešti boli najdesivejšie chvíle, keď zadržali v Batislave maďarského turistického sprievodcu, zbili Hedvigu Malinovú, alebo na štadióne v Dunajskej Strede maďarských fanúšikov i extrémistov bez rozdielu. No a vrchol? Keď nepustili cez komárňanský most prezidenta Sólyoma. Nezabudnem na jeho pohľad v polovičke mosta, vyžarovala z neho bezradnosť, nesmierne sklamanie, ale aj nepochopenie situácie, ktorú si zapríčinil aj on sám. Povedal by som, že to bola esencia negatívnych rysov histórie slovensko-maďarských vzťahov - s necitlivosťou, ignoranciou, nepochopením, nedostatkom empatie na jednej a prehnane hrdým, precitliveným, možno až trocha zakomplexovaným postojom na druhej strane...

Je vôbec možné vykresliť vzťahy podľa straníckeho zafarbenia vlády v Bratislave a Budapešti? Zvážte. Začiatok bol rozhodne napätý, pravicový a konzervatívny József Antall a jeho politika istej nostalgie po starom Uhorsku boli ako kosa na kameň v kombinácii s Vladimírom Mečiarom. Neskôr, za ľavicového premiéra Gyulu Horna to tiež nebolo ľahké, išlo o obdobie prípravy základnej zmluvy, ktorá sa zrodila roku 1995 a znamenala konflikty, napätie, hádky. Nasledovalo krátke selankovité obdobie počas prvej vlády dvoch politikov z rovnakej straníckej rodiny Mikuláša Dzurindu a Viktora Orbána (rekonštrukcia mosta Márie Valérie), no pokazilo sa to presadzovaním maďarského krajanského zákona. Ďalšia ľavicová vláda bola menej „národná“, ustúpila vo veci krajanského zákona, zmiernila ho, prekazila referendum o dvojakom občianstve - takže tu boli predpoklady na zlepšovanie vzťahov, avšak na druhej strane bola vo vláde Slovenská národná strana, čo v Budapešti spôsobovalo permanentné dráždenie... Opäť krátka selanka, tentoraz ľavicová, myslím na etapu Fico-Bajnai, potom pravicovo-ľavicová kombinácia Radičová-Gyurcsány a v súčasnosti ľavicovo-pravicová Fico-Orbán. Teraz je to obdobie skôr utlmovania problémov, ich zametanie pod koberec. Maďarský premiér však práve v Mlynkoch povedal: v roku 2013 prídu na rad ostré otázky...