V dnešných krízových časoch je ťažké byť úspešným v turistike. Najmä keď nejaká krajina či región nemá more alebo aspoň vyrovnané letné teplé počasie. Ako je to aj s Maďarskom.

Preto sa ráta dobrý nápad za milión! A už sa aj šíri po celej krajine, a možno sa bude šíriť po celej Európe najnovší maďarský vynález, ktorý mení neresť na atrakciu. Je ňou „motykový fitnes so slaninou“. Reklamu celému, na prvý pohľad pochabému nápadu robí starý gazda József Hunyadváry z mestečka Gyula na juhovýchode Maďarska, tesne pri rumunských hraniciach. Dolnozemskí Slováci by ho nazvali Jóži báči. Ktorý teda odporúča mestu a svetu fitnes s motykou a slaninou. Jóži báči je aj akýmsi maskotom celej akcie, v ktorej v podstate nie je nič svetoborné: ľudia nasadnú na voz s jednou konskou silou, odvezú sa do chotára, kde sú ovocné a iné sady a polia, chytia do ruky motyku a začnú okopávať, čo práve treba, v najhoršom likvidujú burinu.

Šéfka neziskovej turistickej organizácie mesta Gyula Aliz Komoróczkiová priznáva, že nápad prišiel v „uvoľnenejšej“ chvíli. Žeby to celé súviselo s činnosťou miestnej pálenkovej manufaktúry, kde vyrábajú remeselníckymi metódami naozaj kvalitné ovocné destiláty? A teda možno pri popíjaní sa zrodila myšlienka spojiť užitočné s príjemným. V ovocnom sade pálenkovej manufaktúry vždy treba niečo okopávať, a keď sa nájdu ľudia, ktorí za možnosť necelého hodinového okopávania aj zaplatia, nuž, to by bolo úžasné! Spravme z toho atrakciu! Zapojme turistov do rannej agrárnej činnosti, zasväťme ich do tajomstiev práce na poli!

„Sme na čerstvom vzduchu, okrem toho je naša činnosť užitočná,“ hovorí jeden z pionierov ranného fitnesu s motykou. Aký je nábor turistov na tento nevšedný program? Opäť hovorí Aliz, z tejto ríše divov: „Prihlásiť sa možno v hoteloch, v súkromných apartmánoch, ale aj v kanceláriách maďarského Tourinformu. Skupiny vypravujeme každý pondelok ráno o siedmej.“

Takže keď turisti dorazia na miesto činu, hneď dostanú podľa prastarého a dobrého maďarského zvyku poldeci nalačno. aspoň sa práca začína veselšie! Nuž áno, a možno aj elán je väčší. Alebo nie je vylúčený ani spev s motykou v ruke. Ľudia z mesta to chcú vyskúšať. K tomuto programu prifarili aj tradície. čiže motykou proti lenivosti? Áno, preto je to motykový fitnes. no dobre, ale je tu aj slanina! To je protiklad, preto je akcia zábavná a úsmevná. Ale kde je tu vlastne slanina? A klobása „ďulajka“, ktorá pochádza odtiaľto? Až po trištvrtehodinovej intenzívnej práci sa rozprestrie červeno-biely kockovaný obrus a vyložia sa tieto dobroty, plus rajčiny, štipľavá paprika, cibuľa a, samozrejme, čerstvý dolnozemský biely chlieb, splachovaný opäť ovocnou pálenkou. A celý ranný fitnes je v čertoch! Vykľulo sa šidlo z vreca! Ani nie ranný pohyb je tu kľúčový! To je len ďalšia zámienka, podotýkam: vynikajúca, natoľko, že by som si to dal patentovať. Ale nie je to nič nové, maďarskí sedliaci celé stáročia vstávali nadránom, posilňovali sa trojicou pálenka-slanina-cibuľa - to je tá tradícia! - a dreli na poli od svitu do mrku...

Moje podozrenie, že tu v podstate nejde o fitnes, potvrdzujú aj plánované úpravy v programe, aby bol ešte atraktívnejší: začať by mali nie o siedmej, ale o ôsmej, a motyku by držali v ruke len pol hodiny. Pôvodná cena tejto „animácie“ (he-he) bola 3 900 forintov, čo asi znížia, ale toto dolaďovanie sa vôbec nedotkne slaniny, klobásy a najmä nie pálenky! No a Jóži báči zostáva tiež!

 ***

Z knihy Maďarský pomaranč, ktorú 6. februára pokrstil v preplnenej literárnej kaviarni Panta Rhei v Bratislave známy slovenský spisovateľ, textár, dramaturg a moderátor Boris Filan. Jazykový redaktor nášho týždenníka, jeden z najznámejších slovenských novinárov Gregor Martin Papucsek vo svojej najnovšej publikácii, ktorá je voľným pokračovaním knihy Peštiansky perkelt, mapuje dekádu svojho pôsobenia v Maďarsku v rokoch 2003 až 2012.