Ako sa cez krajinu valila voda, politici sa snažili odložiť svoje zvyčajné spory a ostré reakcie na reakcie druhej strany.

Dalo by sa povedať, že pochovali na čas hystériu, a hoci prímerie neuzavreli, viac-menej ho dodržiavali. A keď sa sem-tam aj objavila nejaká vitriolová poznámka, týkala sa záplav. Ako by mohla opozícia neudrieť do vysokej lopty na smeč, ktorú predstavoval premiér, keď pobehoval na hrádzach pri Dunaji tak, že sotva za ním stačili minister vnútra a generál od antikatastrofickej jednotky. Žlčovité poznámky sa týkali toho, že Dunaj sa podarilo udržať na uzde nie vďaka, ale napriek úsiliu predsedu vlády. Odvetný smeč nenechal na seba dlho čakať: keď jeden z nádejných opozičných lídrov organizoval cez víkend školenie na tému „Ako zvrhnúť vládu“, spustila sa proti nemu vražedná mašinéria, že vraj v týchto kritických dňoch podrýva krásnu národnú súdržnosť. Chvalabohu, je koniec záplavám, politici sa nemusia pretvarovať a môžu na seba štekať nehatene ďalej. (Väčšinou to býva tak, že opozícia kritizuje vládu, a nie vláda opozíciu, hoci Maďarsko je aj v tomto výnimkou. Vždy žasnem nad verejnoprávnymi médiami, v ktorých je hlavnou správou nie kritika, ale reakcia na kritiku.)

Čo všetko nám uniklo, čo všetko „zahalila“ veľká voda na politickej scéne? Samé drobnosti, nepodstatné veci. Že schvaľovanie zákona o pôde v tichosti odložil parlament na neviem kedy. Že vláda predsa „vyjde v ústrety“ kritike EÚ a v niektorých otázkach týkajúcich sa súdov sa uchyľuje v poradí už k piatej novele Základného zákona vyrytého onoho času do kameňa. Že Ústavný súd sa predsa postavil na zadné a robí si nárok odvolávať sa na svoje skoršie rozhodnutia, hoci sa to vláde neľúbi. Zo série takto zanedbaných tém sa vyvyšuje parlamentná diskusia o sociálnom pohrebe. Je to, samozrejme, tragické, že mnoho ľudí nemá na dôstojnú poslednú rozlúčku s blízkymi, preto im treba pomáhať. Ale nielen tak, k pohrebu musí priložiť ruku aj rodina: napríklad vykopaním hrobu, avšak predtým by mali rodinní hrobári absolvovať zdravotnícky a pracovno-bezpečnostný kurz. A keď na to nie sú súci z dôvodov citovej labilnosti či fyzickej slabosti, musia o tom mať papier od doktora.

Poviem vám, dobre, že táto morbídna debata zostala mimo centra pozornosti médií. Ako keby sa do maďarského parlamentu presťahovali majstri brutálneho britského absurdného humoru z Monty Python. Tu však stačí prízemný (podzemný?) humor v podobe: Kedy sa stane z človeka politik? Keď jeho schopnosti nestačia na to, aby robil hrobára...