Umelecký spolok békešského kraja usporiadal 9. medzinárodnú umeleckú dielňu.

Bol horúci letný deň, keď som navštívila kolóniu v hoteli Fenyves. V tienistom parku ma prijal Ladislav Lonovics, výtvarník, profesor kreslenia, organizátor tvorivej dielne.

- Každý rok hľadáme školených, profesionálnych, v odborných kruhoch evidovaných umelcov. Tohto roku sme pozvali do dielne mladých tvorcov, v prvom rade z družobných miest Békešskej Čaby a z okolitých krajín. Tentoraz k nám pricestovali Witold Zareba a Anna Osadnik z poľského družobného mesta Tarnowskie Góry, Ester Bors z Rumunska, Laura Sagmeister Péity a Melinda Torok zo Srbska. Zo slovenského družobného mesta Trebišov bol pozvaný Peter Timečko. Chceme podporovať aj čabianskych tvorcov, ktorí sú na začiatku svojej kariéry, preto sme pozvali aj troch miestnych učiteľov-umelcov: Tibora Cseha, Ádáma Horvátha a Gábora Lovasa. V spolupráci s Jánom Gnandtom a Attilom Fazekasom sme boli organizátormi a súčasne aj účastníkmi umeleckej dielne.

Počas diskusných večierkov a premietania odborných filmov lepšie spoznáme jeden druhého, z odborných vzťahov sa vyvinú priateľstvá. Neskôr účastníci navštevujú jeden druhého, zúčastňujú sa spolu na iných táboroch. Je to ako veľké odborné fórum, vedecké sympózium, taviaci téglik. Stretáva sa tu prax a teória, spoznávajú názory jeden druhého, a keď ani nepreberú nič z umenia druhého, pre každého je dôležité získavanie informácií. Predseda Umeleckého spolku békešského kraja hovoril aj o najnovšej akcii v histórii čabianskej dielne. Jej cieľom je zvečniť zachytené obrazy na obnovenom hlavnom námestí mesta, na námestí Svätého Štefana. Tvorcovia tieto diela darujú mestu.

Čabiansky rodák slovenského pôvodu pokračoval v rozhovore v slovenskom jazyku, lebo sme prešli na tvorbu slovenského umelca Petra Valiska-Timečka. Rodák z Trebišova sa venuje hlavne voľnej grafike, objektom a inštaláciám. Je novátorom, zaoberá sa otázkou zobrazovania bez štetca. Predošlý deň napríklad na hlavnom námestí mesta znázornil fontánu elektronickou zubnou kefkou. Peter Timečko absolvuje doktorandské štúdium, je asistentom v ateliéri grafiky.

Pomocou slovenčiny sa mi podarilo pozhovárať aj s Annou Osadnikovou z Poľska, ktorá pri tvorbe obrazov používa štetec nezvyčajným spôsobom: jednoducho štetcom cápe, strieka na plátno rozličné farby, vytvorí tak pozadie, na ktoré neskôr namaľuje figúry.

Rovesník a krajan A. Osadnikovej, Witold Zareba (1972, Tarnowskie Góry) je už na Čabe známy, veď na pozvanie Kultúrneho spolku maďarsko-poľského priateľstva a Poľskej národnostnej samosprávy mesta v novembri roku 2012 mal samostatnú výstavu v spoločenskom dome Lencsési. Poľský výtvarník sa rád zaoberá rakúsko-maďarskou tematikou. Nie div, že v júlovej dielni ho inšpirovalo priečelie budovy bývalej Rakúsko-uhorskej banky. Filiálku banky stavali v rokoch 1912-1913 na rohu ulíc J. Dóžu a B. Bartóka. Budovu projektoval jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert, tvorca Rakúsko-uhorskej banky v Budapešti.

Táto eklektická budova so secesnými prvkami je jedna z najvydarenejších prác majstra. Witold Zareba na svojom obraze vynikajúco znázornil bohato dekorované štuky na priečelí, ale umelecký dojem dosiahol skôr zdôrazňovaním, transponovaním farieb budovy.

Dorozumievacím jazykom tejto medzinárodnej kolónie bola maďarčina, keďže umelci zo Srbska a Rumunska boli maďarského pôvodu. Umelci zo Slovenska a Poľska tvorili malý slovanský ostrov, ktorý s ostatnými komunikoval po anglicky a s čabianskymi Slovákmi po slovensky. „Som prekvapený, že ďaleko od Slovenska v maďarskom prostredí môžem počuť slovenské slovo. Je to nádherné! Žijú tu milí ľudia, je tu pekné prostredie, tvoríme v zelenej, inšpiratívnej prírode. Pochvaľujem si organizátorov,“ nadchýnal sa jediný slovenský umelec letnej dielne.

Zhotovené práce v priebehu týždňa umelci vystavili v sálach Jankayho galérie. Na vernisáži hodnotila obrazy historička umenia Hajnalka Vánová. Konštatovala, že vystavené diela sú dielami dnešných súčasníkov. Tvorcovia sú svojrázni, ale jednotní v tom, že sprostredkúvajú hodnoty. Tri geometrické a predsa spirituálne obrazy Ladislava Lonovicsa možno chápať napríklad oddelene vždy inak, ale každý obraz objavuje duševné katarakty, ktoré prídu na tiesnivý svet ako padajúce svetlo. Druhé vystavené dielo majstra je tradičné zobrazenie nového námestia s kostolom a fontánou, ktoré zvečňuje okamih teplými farbami. Odborníčka vyzdvihla medzi inými:

- zvláštne múry Tibora Cseha, ktoré môžu byť hranice, ale cez otvor vidieť celý svet,

- most, ktorý môže byť nadchod alebo prechod do druhého sveta,

- spirituálny reliéf (otvorený obraz) Attilu Fazekasa s ležiacim, práve z kríža zloženým Ježišom a prázdnou nádobou na svätenú vodu pred kostolom, ktorý je odkazom,

- tvorbu Ádáma Horvátha, ktorého zvláštny strom by mohol byť aj strojom, za ktorým sa črtá postava Boha ospravedlňujúceho sa zdvihnutými rukami a na záver

- vchod chrámu v prekrásnom zobrazení Melindy Torokovej.

Výstava je zaujímavá tým, že pri obrazoch sú iba mená autorov, chýbajú ich názvy. Každý návštevník si môže takto sám, bez ovplyvnenia, určiť odkaz obrazu.

(io)