Náš snáď najmladší výtvarník slovenského pôvodu Blažej Hudeček

„Ľudové umenie je pre mňa samozrejmosťou“

Veľmi mladý, veľmi usmievavý, napriek tomu z neho vyžaruje profesionalita. Blažej Hudeček, v súčasnosti náš snáď najmladší umelec slovenského pôvodu. Narodil sa v roku 1980 v Senondreji, býva v Mlynkoch (Pilisszentkereszt), kde ukončil základnú školu. Potom absolvoval obchodnú školu v Budapešti, odkiaľ prešiel do Strednej odbornej školy dekoratérskej a aranžérskej, kde sa zoznámil s ľudovým umením, ktoré je preňho dodnes veľmi dôležité. Mimochodom, zaoberal sa aj s „praktickou“ stránkou ľudového umenia: 13 rokov bol členom tanečného súboru v rodných Mlynkoch. Svoje členstvo bol nútený zrušiť, keď sa súbor rozpadol. Ľudové umenie je pre neho samozrejmosťou.

Foto: (a)

Priamo zo školy sa prihlásil do skanzenu v Senondreji na civilnú službu, namiesto vojenčenia. Dodnes pracuje v skanzene ako reštaurátor. Na našu otázku, čím presne sa zaoberá, odpovedal: „Zvláštnosťou etnografického múzea je, že poskytuje možnosť na rôznorodú prácu: od zhotovovania železných vidiel po maľované debny. Okrem toho ak treba, tak reštaurujeme budovy zvonka, ale urobíme hocičo, čo je potrebné,“ usmieva sa mladý umelec. Nemá obľúbenú prácu, rád robí všetko. Ak sa jedná o malé predmety, chce ich urobiť čo najviac za daný čas. Ale jeho ozajstnou záľubou je renovovanie napríklad skríň či maľovaných debien.

Od konca októbra je jedno jeho dielo vystavené v rodných Mlynkoch. Jedná sa o sochu z mramoru a dreva, ktorú postavil pred nedávno odovzdané zdravotné stredisko a ktorá má názov Tlkot srdca. Zdravotné stredisko postavili miestni podnikatelia, niektorí sú dobrými známymi B. Hudečka. Vedel o ich pláne a tak sa včas mohol pripojiť. V deň odovzdania strediska už mohla na jeho dvore stáť socha. Novinkou je, že fotografia sochy by mala figurovať v publikácii renomovaného kardiochirurga.

             

V nasledujúcich rokoch plánujú postaviť v Mlynkoch novú budovu materskej školy, možno na jej dvore bude stáť ďalšie dielo mladého mlynského umelca.

B. Hudeček je zaujímavý človek. Nechce sa „pchať“ do sveta umelcov. Ako hovorí, preňho je dôležitejšia rodina, potom kamaráti, práca a samotné umenie je až na nasledujúcej priečke. Napriek tomu udržiava dobré kontakty s uznávanými umelcami, ako je napríklad István efZámbó či János Aknay. Blažej je plný plánov: v Galérii Csók pripravuje výstavu malieb. V jeho umení je prítomné grafity, čiže konštruktivita zobrazená aj textom. Práve tieto texty svedčia o slovanskom pôvode umelca. Totiž ako nám prezradil, v jeho rodine tak isto nájdeme Poliakov, ako aj Čechov aj Slovákov.

Ešte jedna poznámka na okraj. B. Hudeček pripravuje každý rok sochy zo snehu. Zatiaľ ich umiestňuje len na dvore rodičovského domu.

Počas nášho rozhovoru ho najviac nadchýnala príprava samostatnej výstavy drevených sôch, drevených malieb a fotografií s názvom Tŕnie, umiestnená v priestoroch Nadácie františkánov v Budapešti, na ulici Szilfa pri Pasarétskom námestí. Záujemci si ju môžu pozrieť do 17. decembra, v pracovné dni od 16. do 18. hodiny.

Eva Patayová Fábiánová