Dvojdomá umelkyňa Júlia Bérová

Júlia Bérová, rodáčka zo Zircu, dožívajúca sa 95 rokov, sa už vo svojej ranej mladosti vydala na objavné cesty do sveta. Vo svojom katalógu z r. 1971 píše: „Som šťastný človek, mám dva domovy, Maďarsko a Československo, ktoré rovnako milujem a môj život sa úzko viaže k obidvom.”

Jej kresliarske schopnosti sa prejavili už doma. Neskôr sa vzdelávala na umelecko-priemyselnej škole v Paríži, kde sa aj vydala a so svojím manželom sa r. 1936 presťahovala do nového domova v Prahe. Manželov osud tragicky spečatili vojnové roky. Júlia sa zamestnala na Slovensku, cestovala po Pohroní a Heľpe, zúčastnila sa prvej výstavy slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, nato odchádza opäť do Prahy. Smrť životného druha určila aj charakter jej vtedajšej tvorby, z ktorej vyžaruje smútok a šerosvit. Pre české noviny ilustrovala básne P. Bezruča a V. Nezvala a zbierku J. Seiferta. V 60. rokoch zhotovila sériu drevorytov pod názvom Afrika, v ktorej vyjadrila svoju solidaritu so zápasmi tretieho sveta. Táto séria sa neskôr stala jadrom galérie Priateľstvo v jej rodnom Zirci. Svojimi drevorytmi zvečnila české, slovenské, ruské, francúzske a španielske motívy a svojím štetcom vyjadrila svoj vrelý vzťah k stovežatej Prahe. Od roku 1946 sa podieľala na 100 spoločných a samostatných výstavách a jej tvorba je svedectvom spoločného poslania európskej kultúry a jej tvorcov, budovania mostov medzi národmi.

(Offertáler-Havasi)