Najstarší insitný maliar z Kovačice

Stredisko insity v Srbsku - mestečko Kovačica, ktoré založili v roku 1802 Slováci, netreba milovníkom naivného umenia zvlášť predstavovať. Tvorba tamojších samoukých maliarov je známa už sedem desaťročí.

Medzi prvými Slovákmi, ktorí sa tam chytili štetca a dali o sebe vedieť, boli v roku 1937 Martin Paluška, Ján Sokol a roku 1941 Michal Bíreš. Títo priekopníci kovačického insitného umenia sa v roku 1951 rozhodli založiť výtvarnú odbočku kultúrno-osvetového spolku Pokrok. Vtedy sa už k nim pripojili aj ďalší dvaja vynikajúci maliari Martin Jonáš a Ján Kňazovic. V roku 1952 oslavovala Kovačica poldruha storočia od svojho založenia a do rámca osláv sa svojou prvou výstavou zapojili aj uvedení členovia výtvarnej odbočky. O niečo mladší, v tom čase maliarsky začiatočník, Ján Strakúšek (1926) prišiel vtedy na túto výstavu zo zvedavosti, aby porovnal svoje prvotiny namaľované pred piatimi rokmi na vojenčine. Dobre sa poznal s Martinom Paluškom a tak sa mu prihovoril a zároveň pochválil, že aj on už namaľoval niekoľko obrazov a spýtal sa ho, či sa k nim môže pripojiť.

Martin Paluška túto ponuku s radosťou prijal. Veď s otcom Jána Strakúška - Jurajom sa Paluška nielen dobre poznal, ale ako strojníci pri mlátení obilia pomocou parných strojov aj neraz spolupracovali. O dva roky neskôr, roku 1954, Ján Strakúšek debutoval na svojej prvej domácej výstave. Odvtedy nechýbal ani jeden rok na kovačických výstavách. Na rozdiel od väčšiny vtedajších kovačických samoukých maliarov, ktorí boli roľníci, Ján Strakúšek v dospelom veku bol stavbárom. To však neznamená, že poľnohospodárske práce a tradičný život na dedine by mu bol cudzí. Keďže pochádzal z chudobnejšej remeselníckej rodiny, už od mladosti pracoval aj ako pastier a sluha u bohatého statkára, kde musel prejsť všetkými roľníckymi prácami. Nakoniec v minulosti každý Slovák v Kovačici, aj taký, ktorý bol remeselník alebo služobník, mal pri dome menší kus poľa a domáce zvieratá. Už ako mladistvý si Ján Strakúšek spoločne s otcom zarábal na živobytie v Nemecku. Po skončení druhej svetovej vojny, z ktorej si pri národnooslobodzovacích bojoch priniesol aj zranenie, od roku 1947 až do odchodu do dôchodku pracoval na rôznych staveniskách ako stavbár. Maľovanie už od začiatku bolo preňho oddychom po ťažkej murárskej práci. Podobne ako u väčšiny kovačických maliarov, námety na jeho obrazoch predstavujú zážitky, ktoré si zachoval v pamäti už v mladosti. - Aj keď sa nás na začiatku snažili viacerí odborníci školiť, ja som mal vždy svoje predstavy, ktoré som chcel vyjadriť na plátne a rady školených ako maľovať som odmietal. Zaujímalo ma len to, ako si zabezpečiť a pripraviť farby a plátno. Mojím potešením je teraz výsledok môjho vlastného videnia a stvárnenia, - povedal mi v máji roku 2007 v Kovačici o svojej osobitosti v insitnej tvorbe 81-ročný Ján Strakúšek.

Dodnes maľuje, čo si zapamätal alebo aj teraz vidí vo svojej rodnej Kovačici, bohatej na folklórne tradície a dedinský život, v ktorej sa možno ešte bežne stretnúť s príznačným koloritom, a to nielen vo sviatočných dňoch. Námety, ktoré doteraz stvárnil, mu pripomínajú detstvo, mladosť, dedinské zvyky a obyčaje, udalosti a život, ktorý sa už z reálneho života vytratil. Možno aj preto všetky jeho diela prekypujú zachyteným realistickým stvárnením. Je svojský a snaží sa byť vzhľadom na prostredie, v ktorom žije, autentický. Aj z toho dôvodu sa mu najviac zo všetkých kovačických maliarov páčia obrazy kolegov Alžbety Čížikovej, Evy Husárikovej a Jána Bačúra, ktorí podľa neho na svojich obrazoch najvýstižnejšie a najmilšie zobrazujú tradičný život a prácu svojich rodákov. Príznačné preňho je, že svoje obrazy doslova miluje a len ťažko sa ich vzdáva, čiže len ojedinelo predáva. Patrí medzi tých kovačických maliarov, ktorí predali najmenej svojich diel a na druhej strane medzi tých, ktorí majú vo svojom osobnom vlastníctve veľký fond svojich obrazov. Vlastní vyše 50 obrazov výnimočnej kvality so scénami tradičného dedinského života na poli, ulici, dvore, remeselníckej dielni, zabíjačke, poľovačke, pastve, zbere úrody, spracovaní konopí, oddychu, oslavách... Oku lahodia a potešujú Strakúšekom namaľované početné zátišia s ovocím a kvetmi. Medzi jeho obrazmi nechýbajú ani portréty, ktoré odborníci považujú za najlepšie medzi kovačickými samoukými maliarmi. V jeho insitnej tvorbe nájdeme rovnako obrazy s letnými a zimnými motívmi. Ján Strakúšek je dnes v Kovačici najstarším insitným maliarom, ktorého diela poznajú milovníci tohto umenia po celom svete. Absolvoval niekoľko desiatok kolektívnych a individuálnych výstav, z nich najviac okrem rodiska práve v krajine svojich predkov, na Slovensku. Tak ako ním postavené domy a iné stavby, tak aj ním vytvorené obrazy zostanú trvalým dielom práce a tvorby, ktoré tento činorodý Kovačičan vložil do klenotnice insitného umenia Slovákov žijúcich vo Vojvodine.

Ján Jančovic