Od hračiek po maketu kostola ● Na slovíčko s drevorezbárom Jánom Karasom

Zavítal som do komlóšskej dielne mnohostranného majstra, 82-ročného drevorezbára Jána Karasa. Práve bol zaujatý svojím novým dielom, zato hneď ma ponúkol miestom a prisadol si na krátky oddych. Spýtal som sa ho, aký materiál používa pri práci. Dozvedel som sa, že javorové drevo, lebo to je ľahko spracovateľné. Na otázku, odkedy je drevorezbárstvo jeho koníčkom, mi odpovedal, že už ako 6 - 7-ročný vyrezával koníky a o pár rokov neskôr sa pokúsil vyrobiť husle. Ako model mu poslúžili otcove husle, ktoré vtedy dostal. Dokonca na svoj výtvor pripevnil aj nite, ktoré mali slúžiť ako struny. Pani učiteľka sa nestačila diviť a nešetrila pochvalami.

- Mali ste aj iné koníčky, záľuby, venovali ste im veľa času?

- Vari ako 16-ročný som mal možnosť pozorovať, ako funguje parný kotol a mláťačka. Práve vtedy sa roztrhol remeň, ktorý ich spájal. Ja som ho na mieste opravil a zostal tam ako kurič. A vôbec, veľmi ma zaujímalo, ako tie stroje fungujú a hneď nato som aj zhotovil ich modely v pomere 1:10. Keďže technika ma vždy zaujímala, aj na svojich pracoviskách v Komlóši, Hideši, Mezőkeresztesi som sa zaoberal parnými strojmi.

- Zhotovujete modely či makety aj z iného prírodného materiálu?

- Áno, napríklad výrobný proces mlátenia z kukuričných šúľkov, alebo kovový pluh. V osemdesiatych rokoch som sa zase vrátil k drevu, vyrezával som detské hračky, stoličky, stoly, kolísky, truhlice... Moja manželka Anna, insitná maliarka, ich zafarbila.

- Čím sa zaoberáte v súčasnosti?

- Pracujem na makete evanjelického kostola v našom meste. Chcel by som ju dokončiť na tohoročné oslavy 20. augusta. Tu ju mám pred sebou, veľkosť modelu je pomere 1:100.

Nášmu majstrovi želáme v jeho práci veľa zdravia, sily!

M. Divičan (k)