Miesto, kde vždy nájdeš niečo pekné

Vždy keď navštívim Békešskú Čabu si pozriem, čo nového v Dome slovenskej kultúry, pretože tam vždy nájdem niečo pekné, či už diela drevorezbárov, šatky s výšivkami šikovných ženských rúk, prípadne výstavu obrazov.

Ani vtedy som sa neprekvapil, keď to boli diela umelca neslovenského pôvodu, veď atmosféra, štýl, námet či inšpirácia obrazov boli blízke Slovákom. Takto tomu bolo aj v prípade maliara Mihálya Ungváriho. Iba som sa pozrel na jeho obraz nazvaný Sálaš a už som sa cítil doma, v Slovenskom Komlóši. Podobne to bolo aj s ostatnými vystavenými dielami. Keď má návštevník prvý dojem taký silný, potom si dôkladnejšie pozrie celú výstavu.

M. Ungvári sa narodil v Kötegyáne a žije tam dodnes so svojou rodinou. Svoje diela však prezentoval na početných domácich a zahraničných výstavách, niektoré jeho obrazy sú vo významných súkromných zbierkach. Môže byť hrdý aj na svoju techniku maľby ikon, ktorej sa venuje 15 rokov a ktorá je síce jedinečná, jednako však známa všetkým. Jeho vyrezávané a maľované ikony sú zvlášť krásne. Vo svojej rodnej obci založil umeleckú dielňu, kde sa ročne schádzajú umelci, medzi nimi aj príslušníci menšín v Maďarsku. Námety k svojej tvorbe čerpá aj počas svojich ciest. Sedmohradsko znamená pre neho živé múzeum. Na papier si naskicuje biele kostoly týčiace sa k nebu v hlbokých dolinách, aby ich doma mohol namaľovať na plátno.

(zel-csl)