Jeseň nie je iba symbolom zániku, po dovolenkách sa začína nový život v domovoch

a školských laviciach a aj verejný život nám ponúka nové možnosti. Viacerí vyhľadávajú sériu podujatí v našej župe s názvom Otváranie vrát, v rámci ktorej na niekoľko dní otvoria pre rôzne programy svoje brány domy kultúry aj v takých obciach, kde už tieto inštitúcie nefungujú. Veľa záujemcov navštívilo aj vernisáž výstavy Lászlóa Lonovicsa...

- s týmito myšlienkami otvoril exhibíciu umelca v sídle Župnej samosprávy v Békešskej Čabe predseda Poslaneckého zboru Békešskej župy, László Domokos. Po ňom o tvorbe mnohostranného, experimentujúceho umelca - pedagóga, ktorý vplýval na vizuálnu kultúru niekoľkých generácií hovoril literárny historik, šéfredaktor časopisu Bárka Tibor Elek.

Predseda Umeleckej spoločnosti kraja Békeš László Lonovics sa narodil v Békešskej Čabe, tvorbe sa začal venovať v druhej polovici 70-tych rokov. Vyučoval na základnom stupni, od roku 1991 je vysokoškolským profesorom na miestnej vysokej škole. K jeho menu sa viaže grafická úprava rôznych vysokoškolských a literárnych publikácií, ako aj pre nás dobre známych kníh s tematikou slovenskej kultúry v Maďarsku. Okrem iných jeho dielom sú obaly knihy vydavateľstva Tevan o čabianskej klobáse od Júliusa Dedinského, ako aj početných publikácií Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ako napr. Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe, Slovenský jazyk v Maďarsku, alebo Slováci v južnej časti Dolnej zeme od Jána Gomboša. Zároveň už roky je horlivým organizátorom celoštátnych a medzinárodných plenérov a tvorivých táborov s účasťou umelcov aj zo Slovenska.

Lonovics začal experimentovať v ’70-tych a ’80-tych rokoch so sieťotlačou a neskôr sa vo svojej tvorbe cez fotografovanie dostal k svojskému, jedinečnému využitiu počítačovej techniky. Inšpirovala ho aj hudba: vďaka Bartókovi sa zrodili diela Allegro Barbaro a Zázračný mandarín, ale môžeme spomenúť aj Modrú rapsódiu od Gershwina. Vernisáž výstavy poctil svojou prítomnosťou aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo.

Exhibícia, ktorá nesie názov Interpretácie svetla a hudby je prístupná verejnosti do 5. novembra.

Lukoviczky opäť doma: V meste, v teréne a vo víziách

Jankayho zbierka a galéria súčasného umenia v Békešskej Čabe pokladá za svoju povinnosť usporiadať výstavy tých umelcov, ktorí sa z tohto dolnozemského mesta dostali do sveta. Tentokrát si vybrali Endre Lukoviczkého, ktorý sa narodil v roku 1939 v Békešskej Čabe. Umelec maturoval na miestnom Slovenskom gymnáziu, diplom si získal v roku 1962 na Maďarskej vysokej škole úžitkového umenia. Od roku žije a tvorí v umeleckej kolónii v Senondreji (Szentendre). Na jeho tvorbu mali najväčší vplyv diela ruskej avantgardy, v rámci nej predovšetkým konštruktivizmus a suprematizmus. Grandióznosť, umelecký svet a duchovnosť Kandinského sú pre neho vzorom dodnes. Výstavu v Jankayho galérii pri príležitosti významného životného jubilea umelca s názvom Mesto, priestor, vízia slávnostne otvoril zakladateľ Nadácie Hídőr v Štúrove Karol Frühauf, ktorý je členom vedenia Medzinárodného zväzu umeleckých rezidencií Res Artis. Na vernisáži spoluúčinkovali žiaci čabianskej slovenskej školy. Zároveň riaditeľka tejto inštitúcie Edita Pečeňová odovzdala pánu Lukoviczkému, ako bývalému žiakovi pamätný album, ktorý bol nedávno vydaný pri príležitosti 60. výročia založenia školy. Na výstavu, ktorá bude otvorená v rámci Jesenného festivalu múzeí do 18. novembra, odprevadila popredného maliara aj jeho manželka, tiež maliarka a grafička Ildikó Bálintová.

A. Vándorová (cs)