Stretnutie príslušníkov rodiny Flekáčovcov v Číve
- Podrobnosti
- Kategória: Žena a spoločnosť
Stretnutie príslušníkov rodiny Flekáčovcov v Číve
Kultúrny dom Bélu Kálmánfiho v Číve bol v týchto dňoch dejiskom nekaždodennej iniciatívy. Zišlo sa tu vyše sto príslušníkov rodiny Flekáčovcov...
Minulosť, súčasnosť a budúcnosť jedného rodu
Účastníkov z rôznych osád Maďarska a Slovenska privítal hlavný organizátor stretnutia Michal Fenyő ml., ktorý sám patrí do tejto rodiny. Podobne ako iné slovenské osady v Maďarsku, ani Čív neobišlo pomaďarčovanie slovenských priezvisk začiatkom minulého storočia. Takto sa z určitej vetvy Flekáčovcov stali Fenyővci, kým ďalší sú nositeľmi priezviska Felhősi, alebo Fenyőfi. Stretnutie, ktoré poctil svojou prítomnosťou a pre účastníkov ktorého prosil Božie požehnanie miestny farár, dekan dr. János Németh, pozdravila aj starostka Čívu Mária Nagyová, ktorá zdôraznila význam rodiny v živote tejto podpilíšskej slovenskej dediny. „Vaše stretnutie pokladám za unikátne a som dojatá spolupatričnosťou rodiny, ktorá dala obci prvých remeselníkov a ktorej členovia sú uznávaní v celom Číve. Prajem Vám, aby ste nezabudli na svoje čívske a slovenské korene“ - povedala M. Nagyová a zároveň v mene obecnej a slovenskej samosprávy darovala hosťom z iných obcí dvojjazyčnú publikáciu 300 rokov v Pilíši.
Po výzve Mariany Zubovičovej Jurákovej, (ktorej matka bola Flekáčová), aby členovia tejto rodiny využili príležitosť na zblíženie a lepšie spoznávanie sa, nasledovalo premietanie starých fotografií. Diváci sa spoločne snažili o identifikovanie jednotlivých postáv na snímkach, kde nejedno dievčatko či chlapček sedeli v tento deň v radoch obecenstva už ako babička alebo starý otec. Sálu kultúrneho domu zdobil maľovaný portrét Jozefa Fenyőfiho (Čívania ho poznali ako uja Pepiho, kedysi uznávaného pracovníka obecného úradu) ktorý pre túto príležitosť požičal jeho nevlastný vnuk Vendelín Kertészfi. Hlavnú úlohu mali však albumy rodinných fotografií. Totiž popri tých členoch rodiny, ktorí sú navzájom v každodennom kontakte, v hojnom počte boli aj takí, ktorí sa pri tejto príležitosti videli prvýkrát a každý sa pochválil iným predovšetkým „budúcnosťou” svojej rodiny, čiže deťmi a vnúčatami.
Organizátor, bádateľ rodokmeňu famílie M. Fenyő ml. porozprával hosťom stretnutia, príslušníkom rôznych generácií, ako začal s výskumom rodiny po smrti svojho strýka, saleziánskeho mnícha v Ríme Vendelína Fenyőa. Cez zmapovanie jeho činnosti sa dostal k vetve rodiny v Dunaharaszti, konkrétne Ildike A. Nyáriovej a Sándorovi Gállovi, ktorí sa tiež venovali výskumu života tohto významného činiteľa katolíckej cirkvi. Stretnutiu predchádzalo dôkladné pátranie v čívskej matrike a dostavili sa naň členovia rodu aj zo spomínaného Dunaharaszti, Budapešti a Kestúca. Bol tu Michal Fenyő st. (otec organizátora), v osobe ktorého si Čívania vážia dlhoročného prednostu cirkevného zboru, ako aj najstaršia príslušníčka rodiny, 87-ročná teta Róza Flekáčová.
Pri chutnom obede a striku z čívskeho vína sa všetci navzájom podelili o zaujímavé detaily z minulosti rodiny. Horlivý bádateľ minulosti Čívu, Pavol Jurkovič, ktorý sa k rodine viaže cez svoju nebohú manželku Máriu Flekáčovú vypátral, že otec jeho svokra, obuvník František Flekáč st. bol istý čas richtárom obce a po presídlení na Slovensko sa dostal do kontaktu aj s Edvardom Benešom. Nebol to však jediný člen rodiny, ktorý sa počas výmeny obyvateľstva z Čívu presídlil na Slovensko. Michal Flekáč sa v roku 1948 rozhodol odísť na Slovensko, kde sa oženil s Čívankou Helenou Vojczekovou a usadili sa v Mužle. Pani Helena zo strany Vojczekovej už nemá v Číve príbuzných, ale s rodinou svojho nebohého manžela udržiava kontakty. Na stretnutie prišla s dcérou Evou, so synom Milanom a vnúčatami. Milan Flekáč iba raz, za detstva bol pod Pilíšom, ale ako sa nám zveril, možno práve toto veľkolepé rodinné stretnutie ho bude inšpirovať k pravidelným návštevám Čívu v budúcnosti...
- Zaujímavosťou je, že prví Flekáčovci sem neprišli vtedy, keď Čív bol začiatkom 18. storočia znovuosídlený Slovákmi, ale až v prvej polovici 19. storočia. Môj prapraotec, Jozef Flekáč prišiel z Čiech v rokoch, keď sa budovala ostrihomská Bazilika. Predpokladám, že ako murára táto pracovná príležitosť ho privábila do Pilíša - povedal nám iniciátor a „motor“ stretnutia, M. Fenyő ml.
(la-)
Mapa Slovenská Budapešť
Redakcia | Kontakt
ludove@luno.hu
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199