Oblastný dom zemplínskych Slovákov v Baňačke, administratívne patriacej k Novému Mestu pod Šiatrom, je verejnosti prístupný od septembra 2006. Jeho raritou je, že na rozdiel od iných slovenských miestnych zbierok nepatrí ani obecnej, ani miestnej slovenskej samospráve. Jeho majiteľkou a prevádzkovateľkou je prostredníctvom Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, s. r. o., Celoštátna slovenská samospráva.

Zbierka s pôvodnou stolárskou dielňou

Pár zaujímavostí o minulosti domu nám porozprávala predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy, vedúca Regionálneho kultúrneho strediska Slovenského osvetového centra Anna Bačkaiová:

- Dom, ktorý bol pôvodne postavený koncom 19. storočia, patril kedysi miestnemu stolárovi Ľudovítovi Šestákovi. Pochádzal zo Slovenska, z Luhyne a do Baňačky sa dostal počas prvej svetovej vojny. Zaľúbil sa do miestnej dievky, oženil sa s ňou a usadil sa tu. Po vojne sa nemohol vrátiť domov, bránili mu v tom nové štátne hranice. V Luhyni mal stolársku dielňu, ktorú potreboval k práci. Bol vynaliezavý, pomocou svojich známych zorganizoval prepašovanie celej dielne cez hranice a tá je v súčasnosti vystavená v našom oblastnom dome. Neskôr bol uznávaným obyvateľom obce, mal sedem detí a patril medzi zámožnejších občanov, stolárstvo mu zabezpečilo slušné živobytie. Mal aj učňov, ktorí prichádzali zo širokého okolia, boli to žiaci učilišťa v Novom Meste. Tento dom dal on prestavať. V Baňačke bol totiž po prvej svetovej vojne obrovský požiar. Traduje sa, že ho spôsobili deti, ktoré si chceli opekať slaninu. Oheň vraj veľmi rýchlo roznášali včely, pretože zhorel aj úľ. Dom bol po prestavbe na svoje časy moderný, má napríklad oveľa vyšší strop.

Pôvodný strop sa zachoval v celej budove, vrátane zadného traktu, kde bola kedysi dielňa. Tu vytvoril nový prevádzkovateľ hosťovskú izbu s hygienickým blokom a kuchynkou.

Exponáty v zbierke sú väčšinou priamo odtiaľto, z Baňačky, ľudia boli veľmi ochotní a aktívni, pozbierali ich za necelé dva týždne, - pokračovala A. Bačkaiová.

Vystavený je tu napr. miestny kroj, každodenný aj sviatočný, napríklad ženícha a mladuchy, ktorá tu na rozdiel napr. od Dolnej zeme mala vždy biely odev. V zadnej izbe sú vystavené aj obrovské krosná, na ktorých v zime tkali.

- O pobožnosti miestnych obyvateľov svedčia obrazy svätých a sakrálne predmety, v kruhu tunajších gréckokatolíkov je silný napríklad kult Panny Márie. Slovenské obce v tomto kraji mali aj v minulosti, teda v 19. a 20. storočí, živé rodinné kontakty s neďalekými obcami na dnešnom území Slovenska. Potvrdzujú to o. i. aj výšivky, prikrývky a uteráky, vystavené v čistej izbe, majiteľkou ktorých bola pôvodne Anna Valyková, ktorá sa sem vydala z územia dnešného Slovenska. Dnes sa jej vnučka venuje pestovaniu slovenského folklóru v miestnom ženskom speváckom zbore, - podelila sa s nami o detaily z histórie Oblastného domu zemplínskych Slovákov počas našej návštevy tohto krásneho horského kraja Anna Bačkaiová.

(csl)