Tábor Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) na uchovávanie slovenských tanečných tradícií usporiadali tohto roku na juhu Veľkej dunajskej kotliny, v Sarvaši v Békešskej župe. Zavítalo doň šestnásť 12 – 14-ročných žiakov (z miest a obcí obývaných Slovákmi), ktorí sa aktívne venujú tancu. Hoci táborníkov tvorili poväčšine dievčatá, našlo sa medzi nimi aj zopár chlapcov. Účastníci sa ubytovali v Slovenskej základnej škole, materskej škole a žiackom domove v Sarvaši.

Budúci folkloristi z Répášskej Huty, Tardoša, Terian a z Alkáru v najhorúcejších letných dňoch zažili veľa nezabudnuteľných chvíľ, oboznámili sa so sarvašskými detskými hrami a tiež maršom zo Slovenského Komlóša. Keďže išlo o tematický tábor, deti denne skúšali šesť hodín. Učili ich členovia Tanečného súboru Tešedík Alžbeta Bakró a Gejza Ördögh. Dbali o to, aby zábavnou formou vtiahli deti do sveta tanca, ale nechali im čas aj na spoločné hry a pozreli si záznamy, na ktorých súbory tancovali rozličné slovenské tance.

Organizátorka tábora a riaditeľka ÚKSM Katarína Király pre sarvašskú televíziu povedala, že práve na takýchto stretnutiach mládež pozná, ako by mali prebiehať skúšky u nich doma, keďže sa stáva, že v danej obci nie je odborný vedúci a ani dostačujúca technická príprava tanečníkov na skúškach. „Tu deti prichádzajú na to, že sa dá tancovať aj inak, iným spôsobom, než na čo si zvykli v domácej sále, že existujú aj iné tance, líšiace od tých, aké tancujú v ich dedine, a že Slováci v rozličných oblastiach hovoria odlišným nárečím,” spomenula K. Király s tým, že potrvá približne 5 rokov, kým sa tábor vráti do toho istého regiónu. Za ten čas sa mládež stretne s mnohými učiteľmi tanca, ktorí ich naučia nové štýly, formy, metódy a vytvoria si prehľad o tanečnej kultúre Slovákov v Maďarsku. Podľa riaditeľky ÚKSM deti možno najlepšie motivovať kultúrou. „Myslím si, že práve cez kultúru môžeme osloviť mládež. Tanec je taká umelecká oblasť, ktorá nestavia len na verbálnej komunikácii. Deti sa naučia telom vyjadriť to, čo v danej situácii cítia,” konštatovala a dodala, že ak spoločnosť dokáže ďalej živiť kultúru, môže prežiť aj jej identita. „Problémom je, že keď sa mládež neoboznámi s kultúrou v takýchto podmienkach, tak sa jej spája len s cudzím jazykom. Celoštátne tábory podobného charakteru sú dôležité aj preto, lebo sa v nich môžu stretnúť deti z rozličných krajov. Stretne sa viac kultúr a pri niektorých piesňach samy zbadajú, že aj u nich existuje daná pieseň, len s iným textom alebo variantom melódie. Toto a láska ku kultúre pomáha deťom v tom, aby zapustili hlboké korene, a raz, o pár rokov, začali rozmýšľať nad tým, [...] že do vienka dostali niečo navyše, a to kultúru, ktorá pozostáva z tanca a spevu, jazyka, gastronómie. Uvedomia si podstatu a pochopia, prečo je to pre ne dôležité,” doplnila K. Király, ktorá počas týždňa pomáhala na skúškach odbornými radami.

Popri viazanom programe tábor ponúkol aj zaujímavé voľnočasové aktivity: večerné hry na školskom dvore, prehliadku mesta a prechádzky, nacvičovanie ľudových piesní a mnohé iné. O tomto nám porozprávala vedúca tábora Zuzana Xénia Szabová z Nového Mesta pod Šiatrom, osvetová referentka ÚKSM. „Hneď po ubytovaní si mládež pozrela Slovenský oblastný dom a školskú záhradu v susedstve národopisnej zbierky. Sprevádzala ich referentka oddelenia Kultúrneho dedičstva ÚKSM a zástupkyňa riaditeľa v miestnej slovenskej škole Terézia Wéberová Hanzová. V remeselníckej dielni deti tkali rozličné ozdobné predmety a v Múzeu S. Tešedíka sa oboznámili s technológiou modrotlače, výsledkom čoho boli vlastnoručne ozdobené kapsy, ktoré si brali so sebou ako pamiatku z tábora. Boli sme však aj na výletnej plavbe loďou Katalin II. po mŕtvom ramene Kereša, vypočuli sme si program účastníkov Citarového tábora Verejnoprospešného spolku na zachovávanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši a pozreli sme si predstavenie divadla Cervinus Teátrum Išlo vajce na vandrovku. Posledný deň nás navštívil Tanečný súbor Tešedík a zatancoval nám svoj program, s ktorým vystúpil v meste Gyula. Mali sme šťastie, že sme mohli nakuknúť aj do ich úžasného, bohatého a vzorne upraveného šatníka, kde sú kostými triedené podľa regiónov“, povedala Z. X. Szabová. Dodala, že aj v tomto roku sa pozbierala výborná skupina, ktorá bola pripravená na všetko: na vedomostný kvíz, tanec, turistiku i na všetky zaujímavosti, ktoré im ponúkalo mesto Sarvaš.

Účastníci 17. ročníka napokon vyplnili dotazník, v ktorom určili región, s ktorým by sa chceli zoznámiť v budúcom roku.

(ar)

Foto: Z. X. Szabová