luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

Vojna mojimi očami – Ukradnutá radosť

Starcuk4-01

Uplynulo viac ako 100 dní od začatia vojny na Ukrajine. Hoci sme niekde získali malé víťazstvá a oslobodili niektoré okupované mestá, ľudia naďalej každý deň zomierajú. Zakarpatská oblasť, vrátane Užhorodu, pohostinne prijíma vysídlené osoby z iných miest. Zdá sa, že ľudia sa jeden k druhému stali láskavejšími a súcitnejšími.

V snahe odvrátiť pozornosť od nepríjemných myšlienok a zabaviť tých najmenších, bol v Užhorode sviatok detí – 1. jún venovaný deťom, s bohatým programom. V každom kúte mesta bolo vidieť, ako sa deti takmer prvýkrát po takom dlhom čase úprimne smejú a bavia. Všade ste sa mohli stretnúť s dobrovoľníkmi – amatérmi v kostýmoch slávnych hrdinov obľúbených detských rozprávkových postavičiek: Batman, „Puppy Patrol“, rytieri a mnoho ďalších. Pre deti to bol naozaj sviatok. Pomaľovali im na tváre krásne zmývateľné obrázky, dávali im sladké pochúťky: cukrovú vatu, zmrzlinu, hrali sa s nimi rôzne hry, organizovali majstrovské kurzy, tancovali...

Starcuk4-02

O deň neskôr sa konal detský koncert, kde tanečné skupiny vystupovali na hlavnom pódiu v centre mesta pod holým nebom. Celý výťažok z podujatia šiel na pomoc našim vojakom, ktorí každú sekundu strážia naše životy a spánok. Verím, že každé takéto stretnutie posilňuje ukrajinského ducha a dáva nám silu viesť tento ťažký boj zvnútra aj zvonka. Veď s každým detským úsmevom sa otec, ktorý je teraz na „východe“, presviedča, že je tam, na tejto ceste, pre budúcnosť detí.

Starcuk4-03

Nedávno som mala pri prechádzke mestom možnosť pozorovať, ako sa po dlhom odlúčení opäť zišla mladá rodina. Otec v maskáčovej uniforme stál unavený, ale usmieval sa, pretože mu v ústrety bežala jeho malá dcérka. Pevne objala otcovu šiju. Matka sa pripojila k nim a z ich očí sa spustili tiché slzy.

Bohužiaľ, nie každý má to šťastie vrátiť sa do svojho domova, dočkať sa svojich príbuzných... Napriek všetkému, život musí ísť ďalej a ľudia musia sami veriť a vytvárať nádej.

Júlia Starčuk

Foto: autorka