luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny

Switch to desktop Register Login

K 210. výročiu úmrtia Antona Bernoláka

Bern210-01b

15. januára 2023 uplynulo 210 rokov od úmrtia slovenského rímskokatolíckeho kňaza, jazykovedca a šľachtica Antona Bernoláka, narodeného v zemianskej rodine Juraja Bernoláka v Slanici, na Orave.

Anton Bernolák bol pokrstený vo farskom kostole v Námestove, kam patrila jeho obec, dňa 3.októbra 1762 a predpokladá sa, že tento dátum bol jeho dátumom narodenia. Bernolák tento dátum následne uvádzal aj v čase svojich štúdií.

Otec Antona Bernoláka bol tretím priamym potomkom Mateja Brhuľu Slanického, zakladateľa rodiny Bernolákovcov.

V druhej polovici 18. storočia v Slanici existovali už len dve zemianske rodiny (pozn.: Slanica je jednou z oravských obcí, ktorá bola v roku 1952 zatopená vodami Oravskej priehrady). Juraj Bernolák zomrel v roku 1774. Keďže staré matričné dokumenty neexistujú, dnes nevieme, kedy sa narodil a teda ani to, v akom veku zomrel. Pretože neexistuje ani sobášna matrika, nie je nám známe ani rodné meno jeho manželky. V čase úmrtia Juraja Bernoláka mal jeho syn Anton 12 rokov. Anton Bernolák mal dve sestry a dvoch bratov. Jeden z bratov zomrel v útlom veku. Po smrti otca, deti vychovávala matka.

Bern210-02

Prvé školské roky absolvoval Anton Bernolák v Slanici, neskôr študoval na gymnáziu v Ružomberku rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bolo kaplánske miesto v Čeklísi (dnes Bernolákovo) kde pôsobil 4 roky (1787 – 1791). A. Bernolák priniesol v roku 1787 do Čeklísa čerstvé výtlačky svojej prvej práce Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum (Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách s pripojeným návrhom pravopisu – Orthographia). V roku 1948 bolo meno obce Čeklís zmenené na Bernolákovo. Jeho obyvatelia dodnes majú vo veľkej úcte prvého kodifikátora nášho jazyka Antona Bernoláka, ktorý tu pôsobil od roku 1787 do roku 1791. V Bernolákove sa nachádza pomník s jeho bustou od Frica Motošku, ktorý bol odhalený 10. októbra 1937. Po ukončení kňazských služieb v Bernolákove, nasledujúcich šesť rokov Bernolák pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od roku 1797 pokračoval vo svojej kňazskej dráhe v Nových Zámkoch, kam sa dostal na základe výberového konania na uprázdnenú faru v Nových Zámkoch v apríli 1797. O miesto sa uchádzalo viac ako 30 záujemcov. Víťazom výberového konania sa stal Bernolák, ktorý bol do svojho úradu slávnostne uvedený 3.mája 1797. Dňa 5.mája bol vymenovaný za okresného dekana. Do farského úradu nastúpil 1.júna po tom, keď v Trnave odovzdal kancelársku agendu svojmu nástupcovi.

V čase Bernolákovho príchodu do Nových Zámkov patrila fara a kostol k najvýznamnejším stavbám mesta, ale niektoré časti boli dosť zanedbané. Preto jednou z jeho prvých úloh bola oprava budov a usporiadanie farského hospodárstva, čomu sa Bernolák venoval v rokoch 1797 – 1801. Popri funkcii kaplána, neskôr farára a správcu dekanátu vykonával zároveň aj správcu mestskej školy. Roky, v ktorých A. Bernolák pôsobil v Nových Zámkoch, patrili k obdobiu protinapoleonských vojen. Vojny si vyžiadali zvyšovanie daní, poplatkov, devalváciu, šírili sa choroby a epidémie. Vrchnosť zvyšovala požiadavky na duchovných – mali organizovať zbierky peňazí, obilnín, proti čomu protestovali. K úradným povinnostiam, ktoré si vyžadovali časté cesty po rozsiahlom území dekanátu, treba pripočítať aj Bernolákove osobné záujmy. Ich jadro tvorila jazykovedná práca a činnosť v Slovenskom učenom tovarišstve. Potom tu boli aj rodinné problémy a záujmy.

V roku 1810 Nové Zámky postihol ničivý požiar. Zachvátil aj kostol a faru. Požiar spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý Bernolákov osobný majetok – zemiansky armáles, rukopisy, tlače a predmety osobnej potreby. Požiar a jeho následky mali negatívny vplyv na jeho zdravie. Náhla smrť ukončila jeho značne vyčerpávajúci život poznačený nezhodami s mestom, mestskou radou a rodinnými problémami 15. januára 1813.

Bern210-03

Bern210-04

Bol pochovaný bez toho, že by o dátume pohrebu vedeli jeho najbližší spolupracovníci.

Bernolák veľa svojho času venoval jazykovednej činnosti a menej sa zapájal do spoločenského života, možno z toho pramenil chladný postoj vedenia mesta voči jeho osobe. Slovenské obyvateľstvo však prechovávalo úctu k jeho osobe. V Nových Zámkoch dokončil svoje životné dielo, päťjazyčný „Slowar“, majúci 6 zväzkov s 5302 stranami. Bernolák, spolu so svojimi pomocníkmi, františkánskymi mníchmi ho za svetla sviečok sedemkrát prepisoval. V roku 1890, po zrušení cintorína, dal farár Ján Fabián pozostatky Bernoláka a ďalšieho farára a zakladateľa školy Michala Flengera pochovať pri Kaplnke svätej Trojice. Presné miesto jeho posledného odpočinku dodnes nie je známe, hoci pred rokmi bol vykonaný v okolí kaplnky rozsiahly archeologický prieskum. Pri príležitosti 110. výročia úmrtia Antona Bernoláka Československá osvetová jednota odhalila na priečelí kaplnky pamätnú tabuľu na počesť A. Bernoláka s týmto textom:

„Tu odpočíva Anton Bernolák.
Zomrel ako r. k. farár, dekan a
škôldozorca v Nových Zámkoch.
Muž o národ vysoko zaslúžilý,
literárnou činnosťou vynikajúci.
Narodil sa 4. okt. 1762 v Slanici na Orave,
zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.
Večná sláva mu, pamäť v národe.“

Meno Antona Bernoláka je s veľkou úctou a pietou v meste Nové Zámky vyslovované aj v súčasnosti. Hoci jeho socha bola v priebehu posledných desaťročí viackrát premiestňovaná, už niekoľko rokov opäť krášli parčík na Hlavnom námestí. Busta Antona Bernoláka umiestnená na priečelí Rímskokatolíckeho farského úradu v Nových Zámkoch nám tiež pripomína jeho pôsobenie v meste. Milovníci písaného slova – milovníci poézie, prózy, cestopisov, monografií … navštevujú Knižnicu Antona Bernoláka v Nových Zámkoch; keď je pekné počasie, mnohí rodičia s deťmi navštevujú detské ihrisko v parku na Bernolákovom námestí. V jednej časti parku sa nachádza kaplnka, v blízkosti ktorej je Andrej Bernolák pochovaný. Túto skutočnosť pripomínajú aj dve pamätné tabule umiestnené na priečelí kaplnky.

Osobnosti Antona Bernoláka je venovaná aj jedna zo stálych expozícií Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch. Okrem bežných návštevníkov ju využívajú aj základné a stredné školy, ktoré tu organizujú vyučovacie hodiny dejepisu a slovenského jazyka a literatúry.

Helena Rusnáková

Foto: autorka