Po tridsiaty raz sme si na Nový rok pripomenuli Deň vzniku Slovenskej republiky (SR). História samostatnej, susedmi i medzinárodným spoločenstvom uznanej SR sa totiž začala písať 1. januára 1993. Úderom polnoci po necelých 75 rokoch od svojho vzniku zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a na mape sveta sa objavili dva nové štáty. Česká a Slovenská Federatívna republika (ČSFR) zanikla 31. decembra 1992 na základe ústavného zákona, ktorý 25. novembra 1992 schválilo vtedajšie Federálne zhromaždenie.

Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Ich rozdielne názory sa začali prejavovať už niekoľko mesiacov po novembrových udalostiach roku 1989. Naplno sa prejavili napríklad v spore o nový názov spoločného štátu. Federálne zhromaždenie Československej federatívnej republiky (ČSFR) neprijalo 21. januára 1992 návrhy prezidenta Václava Havla – novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Rokovania medzi Slovenskou národnou radou (SNR) a Českou národnou radou (ČNR) o štátoprávnom usporiadaní sa prerušili 11. marca 1992 – pokračovať v nich mali novozvolené parlamenty.

V parlamentných voľbách roku 1992 zvíťazilo na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) vedené Vladimírom Mečiarom a v Českej republike koalícia Občianska demokratická strana (ODS) – Kresťanskodemokratická strana (KDS) na čele s Václavom Klausom. Po voľbách sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS, V. Mečiar a V. Klaus sa postavili do čela národných vlád a po niekoľkých neúspešných rokovaniach o zachovaní spoločného štátu sa dohodli na rozdelení federácie bez referenda, avšak ústavnou formou.

Deklaráciu o zvrchovanosti SR prijala SNR 17. júla 1992. „V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie,“ uvádzalo sa v dokumente. Základný zákon krajiny – Ústavu SR schválili poslanci SNR 1. septembra 1992, platnosť nadobudla 1. októbra 1992. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992 prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky.

V. Mečiar, ktorý vtedy dočasne vykonával aj prezidentské právomoci, vymenoval členov Ústavného súdu. V novom štáte vznikli potrebné inštitúcie, ako Najvyšší kontrolný úrad, generálna prokuratúra, Slovenská informačná služba a ďalšie štátne orgány. Prvý slovenský prezident Michal Kováč bol inaugurovaný 2. marca 1993, po svojom zvolení v Národnej rade SR 15. februára. Slovensko si muselo vytvoriť vlastnú menu, po menovej odluke začala na Slovensku platiť slovenská koruna (Sk). Na československé bankovky sa preto lepili špeciálne kolky, ktoré ich odlišovali od bankoviek používaných v Českej republike. Prvá slovenská bankovka v nominálnej hodnote 50 Sk sa dostala do obehu koncom augusta 1993. Okolkované bankovky si občania postupne vymieňali za novú menu, než na začiatku nasledujúceho roka definitívne stratili platnosť.

Po parlamentných voľbách v roku 1998 Slovensko zintenzívnilo svoje integračné úsilie. V roku 2004 sa stalo členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a v máji toho istého roku členom Európskej únie (EÚ). Od decembra 2007 je Slovensko súčasťou schengenského priestoru. Do eurozóny SR vstúpila 1. januára 2009, keď slovenskú korunu nahradilo euro a stalo sa oficiálne slovenskou menou.

(t-s-l)

Foto: TASR

Stručné dejiny Slovenska a jeho územia

► Prvé známky o osídlení dnešného územia Slovenska pochádzajú spred 250-tisíc rokov z obdobia paleolitu. 5 tisíc rokov pred Kristom sa na tomto území už vyskytujú prví roľníci.

► Od konca 4. storočia pred Kristom prichádzajú na územie dnešného Slovenska Kelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známe etnikum na tomto území.

► V 1. storočí pred Kristom sem prichádzajú Dákovia. Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov.

► Hranicu s Rímskou ríšou tvorila rieka Dunaj. V 2. storočí nášho letopočtu boli na území dnešného Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Juhozápad Slovenska sa stal súčasťou rímskej provincie Panónia (lat. Pannonia).

► Koncom 4. storočia sa začalo veľké sťahovanie národov. Na území dnešného Slovenska sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov.

► Prvé slovanské obyvateľstvo sa tu usadilo v 5. storočí. V druhej polovici 6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov Avarov.

► Prvým štátnym útvarom Slovanov na území dnešného Slovenska bola v 7. storočí Samova ríša, neskôr, začiatkom 9. storočia, to bolo Nitrianske kniežatstvo. Jeho spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava.

► Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie dnešného Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko.

► Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska (Československá republika) až do konca roku 1992, okrem obdobia vojnovej Slovenskej republiky od 14. marca 1939 do 8. mája 1945.

► 1. januára 1993 zánikom Česko-Slovenska vznikla samostatná Slovenská republika.