Cirkev už v prvých storočiach kresťanstva vymedzila pre veriacich pôstne dni a obdobia, ktoré sa v súčasnosti obmedzujú iba na niektoré dni.

Odstupom času sa zo zákazu postupne vytratili dni obyčajného pôstu (streda, piatok) a aj spomedzi dní prísneho pôstu sa uchováva iba deň vigílie (Štedrý deň), Popolcová streda a Veľký piatok.

Pôst v minulosti bol vlastne prejavom kajúcnosti a očisty, znamenal zdržiavanie sa konzumovania určitého druhu jedál, spájal sa s modlením, so spoveďou a prijímaním. Ľudia verili tomu, že postenie im pomôže dosiahnuť určité ciele, napríklad, keď bol niektorý člen rodiny vážne chorý, alebo chceli predísť nejakej pohrome, moru a pod. Postenie bývalo súčasťou aj magických praktík pri veštení a čarovaní v čase zvýšenej aktivity negatívnych síl.

Najznámejším pôstom je obdobie od Popolcovej stredy po Veľkú noc. Svätú Štyridsiatnicu zaviedol pápež Urban II. v roku 1901. Za pôstne určil iba všedné dni, keďže nedeľa je Boží deň a vtedy sa nepostí. Je to najprísnejšie pôstne obdobie pre katolíkov, ktorí si vtedy pripomínajú Ježišov čas strávený v púšti. Striktné pravidlá pôstu katolíckej cirkvi upravil Druhý vatikánsky koncil. Veriaci jednotlivých konfesií rôzne chápali postenie. Rímskokatolíci v tomto období nekonzumovali mäso, mastné jedlá a nemaškrtili. Gréckokatolíci v pôste postupne vylúčili zo svojho stravovania okrem mäsa mlieko a mliečne výrobky (maslo, syr). Protestanti sa postili obyčajne iba na Veľký piatok. Staršia generácia v tento deň celý deň nič nekonzumovala, prípadne pila iba vodu.

Počas obdobia pôstu varili v osobitných nádobách, ktoré používali výlučne v tomto čase a ktoré po pôste vyniesli na povalu a použili až pri nasledujúcom pôste. V tomto období bolo zakázané konzumovať hlavne potraviny od teplokrvných zvierat (mäso, tuk, mlieko, syr, vajcia). Veriaci jedli rastlinnú stravu, ovocie v surovom stave alebo sušené, varené cestoviny, rôzne prívarky a na znamenie pokánia kyslé polievky z obilnín, kapusty a strukovín. Bezmäsité jedlá mali priniesť hospodársky úžitok. Napr. čím boli dlhšie rezance, tým dlhšie narástli klasy obilia.

Utorok pred Popolcovou stredou zaviazal husle a tým urobil koniec všetkým tanečným zábavám, svadbám. Ľudia verili tomu, že ak sa v pôste spieva, vyhráva hudba a tancuje sa, nebude zelenina a slivky budú opadávať nedozreté. Mládež mala povolené hrať sa iba spoločenské hry, pri ktorých sa vymieňali zálohy, resp. hru Potiahni a popusti. Pripustené boli ešte pôstne dievčenské kolesá, ktoré predvádzali vo sviatočné dni a spájali sa s jarnými magickými rituálmi plodnosti.

Ženy v určité dni chodili spievať a modliť sa ku všetkým krížom po dedine. Chodili tam na pamiatku krížovej cesty Ježiša z Pilátovho domu až na horu Golgota.

Dievky a mladuchy v pôstnom období nosili jednoduché šaty tmavých odtieňov. Od 19. storočia chodili ženy do kostola v sviatočných čiernych šatách, ktoré sa stali aj smútočným oblečením, keďže čierna farba je farbou sviatosti posledného pomazania. V pôstnom období oltáre v kostole neozdobujú kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet, zvlášť v dni utrpenia Pána (Kvetná nedeľa, Veľký piatok), keďže červená farba je farbou odpustkov.

Prečo trvá veľký pôst práve 40 dní? Číslovka štyridsať má symbolický význam. Pripomína niekoľko udalostí z Biblie, ako napr. 40 dní trvala potopa sveta, 40 rokov blúdili Izraeliti po púšti, 40 dní strávil Mojžiš na vrchu Sinaj, v štyridsiaty deň ukázal sv. Simeon Pánovi novorodeného Ježiša, ale 40 dní sa postil aj Ježiš Kristus utiahnutý do samoty pred verejným účinkovaním. Roľníci určili hospodárske úkony tiež v 40-dňových cykloch, pretože sa riadili Slnkom, ktoré 40 dní zastiera svetlo hviezd. A práve v poslednom úseku štyridsaťdňového pôstu boli najprísnejšie zákazy pokiaľ ide o vykonávanie pracovných činností.

KK

Foto: autorka