Kalendárne ročenky z Békešskej Čaby a Vojvodiny

V čabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) sa 7. marca konalo radostné stretnutie: zodpovední redaktori predstavili verejnosti hneď dva kalendáre na rok 2018.

Keď sa podarí vydať publikáciu pri nejakej príležitosti, to je radosť, ale keď sa ju darí vydávať niekoľko desaťročí, to už svedčí o zanietenosti. Začiatkom marca vyšiel 56. ročník Čabianskeho kalendára. Ak počítame iba od opätovného vydania, tak to je 28. ročník, čo tiež nie je málo. Ako povedala riaditeľka DSK a zároveň zodpovedná redaktorka čabianskej publikácie Hajnalka Krajcsovicsová na privítanie, Čabiansky kalendár sa venuje Čabe, predovšetkým si pripomína 300. výročie znovu založenia mesta, ale hovorí aj o okolitých osadách, pričom za okolité započítala nielen Slovenský Komlóš, ale aj Nadlak. Dokonca aj z Ukrajiny zverejňuje periodikum príspevky, ktoré píše Angela Turáková. Prispievatelia zo sveta v Slovenskom svetovom kalendári sa tiež venujú významnému jubileu juhovýchodnej metropoly Maďarska. Obe publikácie preto vznikli v tesnej vzájomnej spolupráci.

Zodpovedný vydavateľ Čabianskeho kalendára Michal Lásik sa, žiaľ, pre náhle zdravotné problémy prezentácie nemohol zúčastniť. Napokon predstavil publikáciu vedúci kabinetu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Anton Paulik. Uviedol, že niekdajšia „najväčšia slovenská dedina sveta“ a terajšie „hlavné mesto Slovákov v Maďarsku“, Békešská Čaba sa pripravuje na veľkolepé oslavy opätovného založenia mesta a pri tejto príležitosti aj CSSM organizuje Deň Slovákov v Maďarsku práve tam. Munkácsyho múzeum vydalo zbierku, akoby evanjelický spevník niekdajších kolonistov – Slovákov, Tranoscius pod názvom Čabensis.

Podstena i mozgočka v Čabianskom kalendári

Preto sa niet čomu čudovať, ak aj ročenka čabianskych Slovákov sa venuje tristoročnici mesta. Anton Paulik informoval, že okrem Hajnalky Krajcsovicsovej sa na redigovaní podieľala Zuzana Benková. Bohatý materiál je rozdelený do tematických celkov, ako Kalendárna časť, Stopy slovenských predkov na Čabe, Slovenská Čaba a jej región, Čaba a spätosti, Z krajanskej literatúry a Udalosti roka 2017. Kedysi bol Čabiansky kalendár azda najpopulárnejšou knižočkou dolnozemskej slovenskej komunity. Dnes už veľa stratil na svojej dôležitosti. Kedysi kalendáre čítali takmer všetky rodiny, dnes si ju kupuje niekoľko sto nadšencov, ktorí sú presvedčení, že čítať tlačené slovo je príjemnejšie, než listovať v elektronickej podobe akejkoľvek publikácie. – Pri čítaní úvodu tohtoročného Čabianskeho kalendára som mal pocit – povedal A. Paulik –, ako keby aj autor, predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik hľadal metódu, ako sa vrátiť do minulosti, ako zistiť presnejší dátum príchodu prvých Slovákov do živoriacej dediny, kde vtedy bývalo 22, podľa zachovaných záznamov prevažne maďarských rodín. Jednotná komunita, aj s prvými školami, sa napokon mohla vytvoriť vďaka farárom, ktorí učili veriacich, ako dodržiavať pravidlá spolunažívania. Aj preto sú do publikácie zaradené okrem iného životopisy významných čabianskych evanjelických duchovných. Po stopách slovenských predkov sa vydal v Čabianskom kalendári historik Ján Chlebnický. Sú však v tejto kapitole aj kratšie materiály o tom, ako mesto a jeho obyvatelia pestujú pamiatku prvých osídlencov, ba aj príspevok o „skamenenej stope“ zo Slovenska, kameni, ktorý pri príležitosti osláv 275. výročia znovu osídlenia Čaby priviezli z kameňolomu Brezina.

V kalendári sa nachádza pozoruhodný menoslov rodín Slovenského Komlóša z roku 1938, ale aj kapitola Z krajanskej literatúry, ktoré si zaslúžia pozornosť čitateľa. Okrem architektonických hodnôt, napríklad domy s podstenou, ktoré pozná každý Čabän, zdokumentovali v tohtoročnom kalendári aj tradičné recepty čabianskych slovenských rodín. Bezpochyby patria medzi ne polievky ako kyseľ či mozgočka, cestoviny ako gágorčeky alebo dolnozemské haluške vyzerajúce ako rezance, svetoznáma čabianska klobása, či už len v Čabe svetoznáma cigánka.

Recenzent si na záver nenechal ujsť právo rekapitulácie. – Záverom môžeme konštatovať, že tohtoročné vydanie Čabianskeho kalendára je veľmi obsažné, sú v ňom cenné a zaujímavé príspevky. Vydávať ho v týchto končinách má svoje opodstatnenie, veď kalendár stále má svoje široké čitateľské zázemie.

2. ročník Slovenského svetového kalendára je na svete

Slovenský svetový kalendár predstavil šéfredaktor publikácie a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík. – Nie nadarmo sa vraví, že Čaba je matkou slovenských osád. Odtiaľ sa to začalo. Odtiaľ prišli Slováci aj k nám do Petrovca a ak dožijeme, pozveme vás k nám na oslavy tristoročnice Báčskeho Petrovca – povedal na úvod svojho rozprávania šéfredaktor. Hneď aj zaspomínal na stretnutie spred hádam aj dvadsiatich rokov, keď sa na pozvanie Anny Ištvánovej a Ondreja Štefanka zúčastnil rozhovoru o tom, čo môžu spolu robiť. V. Valentík verí, že tí, ktorí už nie sú medzi nami v tejto dimenzii, sa niekde usmievajú a tešia, čo sa spolu podarilo odštartovať. Veď ak má nejaká publikácia druhý ročník, tak ten tretí už nie je spochybňovaný. Druhý ročník vyšiel na vyše tristo stranách. – Najväčšie trampoty sú s distribúciou – posťažoval sa šéfredaktor. – Poštovné je omnoho vyššie ako samotná výroba kalendára, robíme ho totiž zdarma, iba tlačiara zaplatíme. Vďaka podpore Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, kde pochopili našu odovzdanosť a význam nášho predsavzatia, môže byť náš kalendár vytlačený. Vlani, 5. júla, na Pamätný deň slovenského zahraničia sme spustili webovú stránku, www.slovenskykalendar.com, na ktorej sú čitateľné všetky príspevky prvého, aj druhého ročníka Slovenského svetového kalendára.

Na titulke je dievčatko z Nového Zélandu, Zora Sulejmanová, ktoré odfotili vlani v lete, keď bolo na návšteve na Slovensku. Príspevky v publikácii sú z 22 krajín a ich paleta je veľmi široká. Rozšírili tému slovenských spolkov a organizácií o portréty slovenských osobností vo svete, napríklad životnú dráhu najznámejšieho ornitológa na Skadarskom jazere Ondreja Víziho, ktorý bol donedávna riaditeľom Prírodovedného múzea v čiernohorskej Podgorici, až po – ako povedal šéfredaktor – úsmevné príbehy, napríklad od najlepšieho znalca mafie spomedzi slovenských spisovateľov, Gusta Murína, ktorý poslal svoj príbeh z cestovania po Indii. Hneď po kalendárnej časti sa stretneme s haiku-veršami Gregora Papučka. Píše sa tiež o Slovákoch v Argentíne, ktorí síce po slovensky už neveľmi hovoria, zato pestujú slovenský folklór a volia si svoju slovenskú kráľovnú krásy, ktorá musí ovládať slovenský tanec. V tejto publikácii sa môžeme dočítať aj o slovenskom rozhlasovom vysielaní v Austrálii, Slovákoch v Írsku a Číne, Kambodži a Rumunsku. Divadlo hrajú s obľubou v Londýne, folklórny súbor si založili v Írsku a Vyšné Lapše v Poľsku majú dva súbory.

– Chceli by sme, aby táto rozprávka o nás vo svete bola aj zábavná aj poučná, ale tiež, aby sme boli lepšie informovaní vzájomne o sebe, o svojich komunitách, ako žijeme, ako spolu vychádzame, čo nás trápi. Myslím si, že doteraz v dejinách nikdy neboli technické a technologické možnosti bližšie a išli nám na ruku ako v tejto chvíli. Skutočne môžete dať vo svojej izbe celý svet, a čo by bol aj slovenský, dokopy – povedal na záver svojho vystúpenia šéfredaktor Slovenského svetového kalendára Vladimír Valentík.

-etr-

Foto: autorka