X. Pešia túra na Pilíš

„Ozvala sa muzika / slovenského jazyka, / toho nášho prekrásneho / slovenského jazyka...“ – takto znie refrén podpilíšskym básnikom Alexandrom Kormošom zhudobnenej vlastnej básne Milovníci Pilíša, ktorá sa stala hitom a v istom zmysle slova hneď aj hymnou Pešej túry na Pilíš – Memoriálu Juraja Migaša. Verše s prvou strofou „Pilíšania vystúpili / už piaty raz na Pilíš, / aby sa tam pobavili, / a zložili z pleca kríž...“ náš básnik a hudobník pretvoril na podarenú pieseň po piatich rokoch, aby potešil usporiadateľov a viac-menej pravidelných účastníkov májového výstupu na vrchol Pilíša. No a potom tá muzika slovenského jazyka, ktorú z nahrávky na harmonike sprevádzal Peter Berec a spolu s ním „predspieval“ Levente Galda, sa ozývala v podaní príležitostného chóru jubilejného X. ročníka túry ako na začiatku, tak aj na konci vydareného podujatia, teda pred Strediskom pilíšskych Slovákov a na vrchu.

Pešiu túru na Pilíš pred desiatimi rokmi vymysleli vtedajší členovia Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová, Jozef Havelka (1948-2014) a Imrich Fuhl na podnet slovenského veľvyslanca Juraja Migaša (1957-2015), ktorý našich Slovákov pobádal k aktivitám ďaleko presahujúcim výkladové skrine či etno-gastro-folk svet. Iniciátori podujatia s veľavravným mottom „Spoločnými chodníkmi v znamení prehlbovania priateľstva“ sa rozhodli jednak vzdať poctu pamiatke našich predkov, jednak zažiť súdržnosť a prispieť k zomknutiu síl ľudí dobrej vôle. Túra poskytuje z roka na rok vhodnú príležitosť na prehlbovanie priateľstva medzi jej účastníkmi a zároveň i medzi našimi národmi a národnosťami. Organizátori pôvodne vychádzali z toho, že naši predkovia dlhé stáročia žili v osadách pod vrchom Pilíš (ktorý sa pôvodne nazýval Pleš a ktorý je najvýraznejším symbolom tu žijúcich Slovákov) a určujúcim prvkom ich živobytia bolo drevo, ktoré nachádzali v pilíšskych horách. Namáhavú prácu neraz na krátky čas prerušili práve na vrchole Pilíša. Obedňajšie chvíle oddychu pri spoločnom ohni využili nielen na opekanie slaniny, ale aj na kus reči, na upevňovanie priateľstva.

V sobotu 12. mája 2018 vďaka organizačnému úsiliu Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a Združenia pilíšskych Slovákov, podporeného aj Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vyvrcholil už tradične programovo-dramaturgicky, aj s typicky žičlivou pozornosťou hostiteľov, starostlivo nachystaný deň – od Strediska pilíšskych Slovákov cez omšu v miestnom rímskokatolíckom kostole až po samotný výstup mierne strednej turistickej náročnosti na historicky Slovákmi ospievanú horu Pleš – v čarovnom prírodnom prostredí pod rozhľadňou na vrchole hory pohladenej aj básňami slovenských poetov, rodákov spod Pilíša. Po stúpaní schodíkmi na architektonicky pôsobivo, pritom však jednoducho a účelne riešenú drevenú rozhľadňu, sa človeku naskytá aj zážitok pri pohľade na svieži zelený kraj, z ktorého v diaľke láka akoby na dotyk v obrysoch sa črtajúci a identifikovateľný prvý budapeštiansky most cez Dunaj.

Atmosféru podujatia si v tomto roku s desiatkami Pilíšanov a ich hostí z blízkeho a vzdialenejšieho okolia ako aj sťaby doma sa tu cítiacich matičiarov zo Slovenska, už tradične najmä zo Štúrova, precítili aj oficiality, príjemne vyznevšie a neformálnosťou celého podujatia splynuvšie s „turisticko-pripomienkovou masou“: predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, slovenský hovorca v maďarskom parlamente Anton Paulik, generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Igor Furdík a ďalší.

V mene organizátorov všetkých s vľúdnou úprimnosťou privítala s početnou a najmä tvorivou súčasťou Slovákov neobyčajne harmonizujúcich s väčšinovým maďarským obyvateľstvom predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová. Na Juraja Migaša zaspomínal Igor Furdík v oficiálnej časti programu, keď prišiel čas kladenia vencov a kytíc k spomienkovým tabuliam na budove Strediska pilíšskych Slovákov a po myšlienkach a posolstvách o význame podobných stretnutí Slovákov v Maďarsku s cieľom podpory ich súdržnosti, posilnenia národnej hrdosti, ako aj výzvy k oživovaniu a zveľaďovaniu všetkých kľúčových slovenských aspektov národného pohybu Slovákov v Maďarsku vrátane jazyka, kultúry, vzdelanosti. V neposlednom rade o ochrane kultúrneho a duchovného dedičstva zanechaného v týchto i ďalších priestoroch Maďarska v predchádzajúcich stáročiach ich hrdými a nezlomnými slovenskými predkami, bola odslúžená omša v miestnom rímskokatolíckom kostole. Po nej sa väčšie i menšie skupinky účastníkov túry naladení slnečným májom a láskou času pobrala lúčinami za Mlynkami na kľukatý chodník s oku lahodiacimi výhľadmi na samý vrchol Pilíša.

Pri rozhľadni sv. Eusébia sa dovŕšil program priviazaním pamätnej stužky a veselým piknikom. Samozrejme, všetkých príjemne prekvapil a potešil ako dar slovenského veľvyslanectva v podobe perkeltovo-guľášovej prasaciny, tak aj grátis Šariš – čapované pivo priamo zo Slovenského raja, teda z obce Mlynky na Slovensku.

Na vrchole Pilíša – akoby už vžito so vzácnou symbolikou – rozozvučali sa naplno nádherné slovenské piesne tak spod Pilíša, ktoré tu ochraňujú a cizelujú početné pávie krúžky, ako aj obľúbené ľudovky zo Slovenska. Sprievod harmonikára, najmä však energické usmerňovanie rytmu v Mlynkoch už neodmysliteľného nástroja – ozembucha v podaní Janeka Machaja, vytvorilo spontánnosť, ktorá nielen naznačila, ale aj potvrdila, že Pešia túra na Pilíš – Memoriál Juraja Migaša, v čom sa zhodli všetci účastníci, s ešte väčším odhodlaním vkročí o rok v máji do druhej desiatky svojej životaschopnej motivácie. Aj s ambíciou potvrdzovať so slovenskou vravou i piesňou na perách aj lásku k prírode, ktorú kedysi pohládzala aj tu pod Pilíšom i na vrchole hory Pleš stopa slovenských predkov, rovnako ako tomu bolo v ďalších priestranstvách súčasného Maďarska.

(ľp-hl)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria

Časť účastníkov X. Pešej túry na Pilíš 12. mája 2018 pred Strediskom pilíšskych Slovákov spieva zhudobnenú báseň Alexandra Kormoša Milovníci Pilíša:

https://www.facebook.com/oslovma/videos/1610740519024918/