Na našich stránkach si môžete občas prečítať aj rozhovory, ktoré sa priamo netýkajú politicko-spoločenskej a kultúrnej sféry Slovákov v Maďarsku. Sú to predovšetkým osudy, myšlienky a názory ľudí, ktorých postoj môže byť príkladom. Dnes vám prinášame rozhovor so Šáranom, ktorého predkovia sa sem presťahovali začiatkom 18. storočia z dnešného severného Slovenska.

 Príslušník generácie, ktorá ešte doma mohla počuť slovenské slovo, Ferenc Pasztyerik, si svoj život na dedine predstavuje ťažko. Ako manažér už niekoľko rokov žije v Budapešti a neopovrhne ani prácou v prospech Slovákov v hlavnom meste Maďarska.

– Z domu si už mal nejaké základy, veď tvoji rodičia sa medzi sebou rozprávali po slovensky. Potom si jazyk zanedbával a až nedávno si sa rozhodol oprášiť ho. Popri angličtine a nemčine prečo si sa rozhodol opäť študovať slovenčinu? V čom vidíš potenciál tohto jazyka a ako ho môže dnešný človek zužitkovať?

– Jednak preto, lebo cesta predkov je aj moja. Človek sa rokmi mení, dozrieva, a až teraz som si uvedomil, že musím dedičstvo zachovať a podať ho ďalej. Mám na mysli najmä jazyk a niektoré šárske tradície, ktoré poznám z domu. V mnohých rodinách, aj medzi mojimi známymi funguje model, v ktorom rodičia hovoria medzi sebou v inom jazyku ako je väčšinový, a tým sa dieťa nepriamo stane dvojjazyčným, polyglotom. U nás sa rodičia i starí rodičia rozprávali po slovensky a mnohé frázy som si chtiac-nechtiac zapamätal. Preto asi ľahšie porozumiem reči, o to ťažšie sa vyjadrujem, lebo dlho som si nerozvíjal lexiku. Ani mne, ani kamarátom však nie je jazyk cudzí. Keď sa stretneme, rozprávame sa medzi sebou šárskym nárečím, dokonca si aj tak vypisujeme. Na viberi sme našu skupinu pomenovali Šárski chlapci a aj náš vínny trezor, ktorý si 10 rokov prenajímame v Szekszárde, nesie tento názov. Aj to je dôkaz, že sa hrdo hlásime k šárskym Slovákom. Po druhé, ako absolvent odboru Ekonomika a manažment medzinárodného podnikania vidím veľa možností v hospodárskej oblasti medzi Maďarskom a Slovenskom. Trh sa stále rozvíja a mnohé spoločnosti sa rozširujú, ponúkajú svoje služby aj do zahraničia. Onedlho bude slovenčina v Maďarsku nad zlato. Aj mňa vyhľadávajú, aby som pomohol preložiť úradné dokumenty, alebo objasniť niektoré frázy, pretlmočiť predmet korešpondencie, resp. nadviazať kontakt elektronicky či cez telefón.

– Pracuješ vo firmách, v ktorých komunikujete zväčša po maďarsky, predsa máš bohatú slovenskú slovnú zásobu. Ako si ju udržuješ?

– Na to, aby som bol v kontakte sú súčasnou formou jazyka, často čítam internetový portál sme.sk a cestou do roboty počúvam Fun rádio. Predtým som si nevedel ani predstaviť, že budem počúvať slovenskú popovú hudbu, a ani to, ako znie. V maďarských rádiách nepúšťali tieto pesničky. Odvtedy sa mi zapáčili až tak, že mám aj svojich favoritov: Adam Ďurica, Zuzana Smatanová alebo skupiny Hex i Peha. Teraz je mojou srdcovkou pieseň Hej, Sokoly! od IMT Smile. Cestou do práce spievame spolu.

– Porovnal by si jazyky, ktoré ovládaš?

– Najprv som sa začal venovať angličtine. Ľahko sa ju dalo učiť, lebo nemala koncovky a ani skloňovanie prídavných mien. Nemčina už bola o niečo logickejšia, ale tiež nebola zložitá. Veľmi rýchlo sa dalo porozumieť skloňovaniu. Do tretice som sa rozhodol oprášiť si slovenčinu. Napriek mnohým zákonitostiam má veľa výnimiek, s ktorými ešte stále zápasím. Slováci si veľmi dajú záležať na správnosti, preto si myslím, že perfektne sa ju podarí naučiť len vtedy, keď ho človek denne používa, prípadne sa nachádza v takom jazykovom prostredí alebo medzi ľuďmi, ktorí ho ovládajú výborne.

– Čo by si odporučil ľuďom v Maďarsku, ktorí sa učia po slovensky?

– Priznám sa, že v škole slovenčina nepatrila medzi moje obľúbené predmety, asi preto, že bola povinná. Teraz, ako 41-ročný, sa ju znova učím. Pred šiestimi rokmi som začal navštevovať súkromné hodiny, najprv sme prebrali gramatiku a teraz sa sústreďujeme na komunikáciu. Za ten čas som si mnohokrát položil otázku, prečo som sa vtedy v škole viac nesústredil, išlo by mi to oveľa ľahšie. Ľutujem, že som nebol usilovný. Posmeľujem každého žiaka, aby teraz využil túto možnosť, aby nepochodil ako ja. Keby som vtedy nebol taký tvrdohlavý, vo viacerých oblastiach by som bol úspešnejší. Učenie jazyka dvíha sebadôveru, ktorej prínos môžeme cítiť aj využiť vo viacerých oblastiach života.

AR

Foto: autor

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.