V Pilíšskych vrchoch svieti slnko práve tak krásne, ako aj minulý rok. Teplý jarný vánok ani počas tejto jari nezabudol otvoriť kvetinky v záhradách, aby nám svojou vôňou a farbami skrášlili život. Navonok je príroda taká istá ako inokedy, aj vtáci presne tak čvirikajú na rozkvitnutých stromoch ako v apríli zvykli.

Príroda akoby ani netušila, že táto jar je predsa trocha (či skôr celkom) iná. Akoby si nechcela uvedomiť, že v tomto roku sa niečo (ba skôr takmer všetko) zmenilo. Školy sú zatvorené, ihriská zívajú prázdnotou, reštaurácie nefungujú, taxikári nepracujú... Nemôžeme chodiť do divadla a kina, nemôžeme sa stretávať so svojimi priateľmi, sme nútení nosiť nepríjemné rúška a s celou rodinou sme uväznení vo vlastnom byte. Máme pritom veľa času. Toto všetko je akési nevídano nezvyčajné. Sedieť doma, čítať knihy, hrať sa s deťmi, rozprávať sa s rodičmi, len sedieť a rozmýšľať – to sú veci, na ktoré sme pri každodennom zhone nemali čas. Možno sme ani nevedeli, že nám to chýba. A teraz sa naraz všetko zmenilo – jeden malilinký neviditeľný mikroorganizmus, ktorý nie je ani živočích, ktorého sa bojíme, nám zmenil celý život.

Máme strach? Áno, každý sa bojí, veď máme koho a čo stratiť. Bojíme sa a nenávidíme ho, ale práve tento hnusný vírus nás prinútil k tomu, aby sme sa trocha zastavili a porozmýšľali. Aby sme porozmýšľali o tom, ako sme žili doteraz. Či sme žili správne. Či nie sú aj iné hodnoty v živote okrem tých, ktorým sme dávali doteraz prednosť. Môžeme porozmýšľať o tom, prečo sa toto všetko stalo. Či sme správne zaobchádzali s prírodou, ako sme sa správali k ľuďom, kamarátom, rodinným príslušníkom alebo vlastnému spoločenstvu? Či sme boli chápaví, tolerantní alebo skôr sebeckí? Či sme pomáhali ľuďom, ktorí potrebovali pomoc, alebo sme prešli vedľa nich so zažmúrenými očami? Či sme sa starali dosť o našich rodičov a venovali sme dosť času našim deťom? Či sme neuprednostnili vlastné záujmy pred spoločnými záujmami? Teraz, v tejto núdzi si musíme uvedomiť, že máme spoločné záujmy, lebo vírus si nevyberá. Jemu je jedno, či si pekný alebo škaredý, múdry alebo hlúpy. Jeho nezaujíma, či máš peniaze alebo nie, či máš funkciu alebo nie. Teraz sa musíme zomknúť. Tento vírus nám ukáže, že ľudské vzťahy sú oveľa dôležitejšie ako peniaze, moc, funkcie alebo vlastná kariéra. Naučí nás byť tolerantným, rešpektovať záujmy iných, vážiť si rodinu, priateľov, domovinu, a navzájom si pomáhať, lebo riešenie je v rukách nás všetkých. Víťazstvo nad koronavírusom môžeme dosiahnuť len spoločnými silami, ak budeme tolerovať a dodržiavať všetky opatrenia. Hovorí sa, že v núdzi poznáš priateľa. Združenie pilíšskych Slovákov si uvedomuje, že súdržní musíme byť nielen na veseliciach, ale aj v prípade problémov, a preto sa rozhodlo, že v tejto veci pôjde príkladom a pomôže svojim členom. Po veľkonočných sviatkoch rozposlalo svojim individuálnym členom a pilíšskym slovenským samosprávam jednorazové rúška. Dúfam, že takto aspoň trocha pomôžeme našim pilíšskym Slovákom prekonať vzniknuté ťažkosti.

V mene Združenia pilíšskych Slováko:

Marta Demjénová

Foto: autorka

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.