Pred 64 rokmi, dňa 4. októbra 1957 vyšlo historicky prvé číslo Ľudových novín. Pri tejto príležitosti sa rok čo rok zídu pracovníci našich slovenských audiovizuálnych i tlačených médií, aby oslávili Deň slovenských novinárov v Maďarsku.

Nezisková verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm s. r. o., redakcia Ľudových novín a Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) tento rok usporiadali príjemné posedenie v reštaurácii Trófea Grill Óbuda v Starom Budíne.

Prítomných predstaviteľov médií i dopisovateľov srdečne pozdravila šéfredaktorka nášho týždenníka Eva Fábiánová, ktorá predstavila prítomným nových členov rozrastajúcej sa redakcie Dominiku Göde Čuliovú a Benceho Püskiho-Likera. Vyjadrila svoju vďaku redakčnému kolektívu a pogratulovala kolegom z televízie a rozhlasu za to, že sa popasovali s prekážkami aj počas najťažších mesiacov pandémie, vďaka čomu slovenský čitateľ, divák i poslucháč neprišiel o žiadne číslo týždenníka a žiadnu reláciu Domoviny či Slovenského vysielania Maďarského rozhlasu.

Uznaním prispôsobenia sa situácii pozmeneným prístupom, ktorý vôbec nešiel na úkor kvality našich mediálnych obsahov – práve naopak –, nadviazala na slová šéfredaktorky predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. Ďalej dodala, že nedávno, na pohrebe Františka Križana si zaspomínala na svoj nástup do funkcie šéfredaktorky Ľudových novín. Vtedy na oslave 50. výročia založenia týždenníka boli prítomní ešte všetci jeho bývalí šéfredaktori. Dnes tu však, žiaľ, už viacerí nemohli byť, preto vyzvala prítomných, aby vzdali hold ich pamiatke minútou ticha.

Ako predstaviteľka vlastníka Ľudových novín predsedníčka CSSM prezentovala svoju víziu zlepšenia pracovných i finančných podmienok pracovníkov médií. Zároveň vyjadrila svoje potešenie, že práve kolektívu rozhlasu a televízie mohla naposledy odovzdať vyznamenanie CSSM Za našu národnosť, veď médiá sú pre nás takým pokladom, zdrojom inšpirácie a síl, ktoré si naozaj zaslúžia uznanie zo strany komunity. Zvlášť sa poďakovala dopisovateľom, ktorých cennú prácu si aj ako bývalá šéfredaktorka nesmierne váži. Predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru sa nevyhla ani pripomenutiu dôležitej úlohy médií počas budúcoročných volieb i sčítania obyvateľov, na čo nadviazal parlamentný hovorca slovenskej národnosti Anton Paulik prednáškou Rok 2022 – Sčítanie obyvateľov a voľby.

Sčítanie obyvateľov sa pôvodne malo konať v roku 2021, pre pandemickú situáciu však bolo presunuté na budúci rok a nie sú ešte známe všetky súvisiace detaily. Je však veľmi dôležité, aby sme boli pripravení, lebo vôbec nie je jedno, koľkí sa prihlásime k našej národnosti. Ak si uvedomíme, že oproti poslednému sčítaniu sme pre úmrtnosť mohli prísť o 10-20 % národnostných občanov, je zrejmé, ako veľmi bude treba mobilizovať našich ľudí, aby sme výsledok spred vyše desaťročia aspoň zopakovali. A. Paulik prezentoval rôzne nápady, napríklad zapojenie mládeže do pomoci pri online vyplnení dotazníka napr. na rôznych slovenských podujatiach, alebo delegovanie národnostných aktivistov do sčítacích komisií. Je dôležité vedieť, že na základe dohody s Ústredným štatistickým úradom všade, kde funguje národnostná samospráva, prednosta miestneho úradu sa s ňou musí povinne skontaktovať, a kde je to možné, treba ju zapojiť do celého sčítacieho procesu. Ako ďalší nápad odznelo používanie prezenčnej listiny na každom slovenskom podujatí – účastníkov po vyplnení mena a adresy budú môcť naši aktivisti ľahšie kontaktovať a nabádať, aby sa hlásili k svojej národnosti.

Ako uviesť nielen ich mená v masmédiách, bolo témou ďalšej prednášateľky stretnutia, dlhoročnej jazykovej redaktorky a naďalej spolupracovníčky Ľudových novín Vlasty Zsákaiovej Držíkovej. Ako povedala, už desaťročia hľadáme zlatú strednú cestu, vďaka špecifickým danostiam nášho jazykového prostredia to však nie je jednoduché. Úradné vlastné mená väčšiny našich divákov, poslucháčov a čitateľov sú totiž registrované v maďarskom jazyku. Keďže v takomto prípade neexistujú žiadne predpisy či pravidlá, ktoré by mohli byť smerodajné, redakcia Ľudových novín sa už pred desaťročiami pokúsila vytvoriť si vlastné. Snažila sa využiť možnosti vyplývajúce z Pravidiel slovenského pravopisu, v ktorých sa píše, že na zjednodušenie pri výrobe novín a popularizačných časopisov namiesto cudzích písmen s odlišnými diakritickými znamienkami môžu sa používať domáce – v našom prípade slovenské – písmená podľa výslovnosti, alebo pôvodné písmená bez cudzích diakritických znamienok. Tieto možnosti rozšírila o úzus, že ak ide o krstné mená, ktoré majú slovenský variant, používa sa ten. Samozrejme, ani tieto pravidlá sa nemôžu aplikovať v každom prípade, napr. pri krstných menách Győző či Enikő a pod. Taktiež sa stáva, že nie všetci súhlasia s prepísaním ich mena do slovenčiny a redaktorom neostáva nič iné, ako takúto žiadosť akceptovať, preto nie je možné postupovať jednotne. V. Zsákaiová Držíková sa nevyhla ani téme ženských priezvisk (v prípade ktorých v nominatíve je možné vynechať príponu -ová, pri skloňovaní však treba prechyľovanie dodržať) a svoju prednášku uzavrela dôležitou myšlienkou: „Noviny, rozhlasové a televízne vysielanie robíme nielen pre dnešok, ale aj pre budúcnosť. O jeden dôvod viac, aby sme sa pri používaní vlastných mien osôb snažili dôslednejšie aplikovať v praxi pred desaťročiami vytvorené pravidlá tak, ako sa to podarilo pri používaní slovenských názvov obcí a miest.“

Prednášku Vlasty Zsákaiovej Držíkovej si môžete prečítať TU. 

Po prednáškach nasledovala najočakávanejšia časť stretnutia, počas ktorej sa rodí najviac kreatívnych nápadov: voľná diskusia za prestretými stolmi.

Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou maďarskej vlády prostredníctvom Správy fondov Gábora Bethlena (NKUL-KP-1-2021/1-002209).

Zlatko Papuček

Foto: Andrea Kiššová