Oroslánska slovenská samospráva pozvala svojich voličov, priateľov, fanúšikov a podporovateľov na oslavy 320. výročia príchodu Slovákov do Orosláňu. Posledná septembrová sobota privítala všetkých slnečným teplým dňom. Vyhovovalo to, veď v Slovenskom pamiatkovom dome sa zišlo veľa oslavujúcich.

Dobrosrdečné a dojemné stretnutie sa začalo položením vencov k pamätníku znovuosídlenia Topoľ. Potom účastníci osláv zasadili strom k Pamätníku putovnej farárky Alžbety Nobikovej, dlhoročnej priateľky Oroslánčanov. Tabuľka z červeného mramoru zachováva nielen blízke vzťahy evanjelickej duchovnej, ktorá nás naveky opustila na jar v čase covidu, s obyvateľmi kedysi úplne slovenského mestečka, ale aj Slovákov v župe. Prinášala im potechu v modlitbe, srdce zohrievajúce slová viery a navždy zostávajúce tóny jej spevu. Evanjelická duchovná Orosláňu Etelka Farkašová svojím príhovorom odporučila Alžbetu Nobikovú pod ochranu nebies.

Podpis družobných zmlúv v šope

Po pietnom akte sa hostia presunuli naspäť do priestorov Slovenského pamiatkového domu. V zrekonštruovanej šope si prítomní spoločne zaspievali hymnu Slovákov v Maďarsku. Pred slávnostným aktom podpisu družobných zmlúv a obnovenia vzájomnej spolupráce pozdravili prítomných básňou Pavla Kopála Orosláň. Po slovensky prednášala Veronika Árendášová a po maďarsky Anna Kišová. Dokumenty stanovujúce rámec spolupráce na ďalších päť rokov podpísali predstavitelia mesta Orosláň, primátor Zoltán Lazók a družobných miest, predseda Komisie školstva Mestského zastupiteľstva Šale Marián Krištof a starosta obce Kozárovce Bystrík Ižold. Zo strany slovenského zboru mesta podpisovala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Alžbeta Szabová, ktorá po podpísaní dokumentov krátko zaspomínala na uplynulé obdobie spolupráce. Dojato dodala, že priateľom zo Slovenska sú Oroslánčania so slovenskými koreňmi hlboko zaviazaní za nezištnú pomoc, ktorú im neustále a ochotne, úprimne poskytujú. „Pre Oroslánčanov sú dôležité slovenské korene, veď kto si minulosť neváži,“ povedal primátor hostiteľského mesta, „nezaslúži si ani budúcnosť. Orosláň podporuje spoluprácu so Šaľou, veď okrem národnostnej platformy je pre nás dôležitá aj kooperácia na báze družobného mesta v rôznych oblastiach. Kozárovce sú našou partnerskou obcou od roku 2019. Predsavzali sme si rozšíriť oblasti spolupráce, vzájomne sa budeme zúčastňovať podujatí organizovaných partnermi. Nazdávam sa, že je to nielen osožné, ale aj normálne, aby sme si vychádzali v ústrety,“ povedal Zoltán Lazók. Jeho slová do slovenčiny sprostredkovala podpredsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy Veronika Árendášová.

Alžbeta Szabová na úvod kultúrneho programu pripomenula 320-ročnú históriu znovuosídlenia pustej oroslánskej skaly, kam prišli na pozvanie grófa Antona Esterházyho Slováci v dvoch vlnách sťahovania, najprv v rokoch 1701 a neskôr v rokoch 1720 – 1730. Pracovali na majetkoch Esterházyovcov. Pôda bola neúrodná, chudobná. Na panskom robili do úmoru. Lesy počas 150 rokov vyrástli v pralesy. Živobytie im zabezpečovalo aj drevo a jeho pálením robili drevené uhlie. Pálili tiež vápno. To potom rozvážali po krajine a tak si zarábali na chlieb. Boli síce chudobní, ale verili v krajšiu budúcnosť. Mali svojho učiteľa, farára a postavili si svoj evanjelický kostol, najprv z dreva. Keď zhorel, vybudovali si ho z kameňa. Pracovali, vychovávali svoje deti, chodili do kostola, modlili sa a rozprávali po slovensky, boli ako jedna veľká rodina. Okrem roboty však žili aj kultúrnym životom, slávili svoje sviatky, zachovávali obyčaje a zvyky a spievali svoje pesničky. V tejto súvislosti poukázala po slovensky na dejiny aj podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Monika Szabová, ktorá je rodáčkou z Orosláňu. Podobne z tohto mesta pochádza aj členka mestského zastupiteľstva Orosláňu Katarína Vargová Vojnárová, ktorá tiež spomínala na zašlé časy, hoci ona skôr pripomenula svoje zážitky z detstva a mladých liet. Hovorila o tom, aké výrazy sa zaužívali v rodine, bez akých sa ani dnes nezaobíde, pričom slovenčinu bežne už nepoužíva.

Pred šopou varili dobroty

Kým v šope čelní predstavitelia družobných miest a slovenského voleného zboru podpisovali zmluvy o ďalšej spolupráci, na dvore usilovné ruky varili a škvarili jedlá predkov Slovákov z Orosláňu. Hostia slávnostného dňa si mohli pochutiť napríklad na jednoduchej a sýtej zaprážanej polievke, v ktorej sa varili zemiakové guľky. Vyvarené gule potom rozkrájali a opražili s fialovou kapustou, prípadne poliali opraženou cibuľkou. Ako dezert si kedysi dávali opražené zemiakové guľky s opečenou krupicou a cukrom, pričom sa dbalo na to, aby posýpali kryštálovým cukrom, lebo ten chutí inak, ako práškový. Samozrejme, uvarili aj kapustové strapačky i bryndzové halušky. Pridali ešte aj voňavé osúchy.

Na minulosť nadviazali folkloristi

Na minulosť naviazali v kultúrnom programe domáca detská folklórna skupina Bránička, ako aj priatelia z okolitých spriatelených dedín, Tatabáne-Bánhidy a Šárišápu, a na pomyselné javisko nastúpil tiež folklórny súbor z Kozároviec Praslica. Detská tanečná skupina Bránička vznikla koncom roku 2011 a v novembri oslávi 10. výročie svojho jestvovania. Názov skupiny bol vytvorený zdrobneninou pomenovania Brána, ktoré má skupina dospelých tanečníkov. Členovia Bráničky sú žiakmi základnej školy Attilu Józsefa a na skúškach sa stretajú dvakrát týždenne. Samozrejme, vedie ich bývalá tanečnica skupiny dospelých Juliana Bíróová. Pravidelne vystupujú na mestských oslavách, ale skupinu pozývajú aj na kultúrne podujatia slovenských obcí. Dokonca už vystupovali aj na Slovensku, v Nitre a Šali. Ich prácu ocenili vyznamenaním Za oroslánsku kultúru.

Spevácku skupinu zo Šárišápu pod vedením Anny Baumstarkovej ani nemusíme predstavovať, veď už neraz figurovala na stránkach nášho periodika. Tentoraz potešili poslucháčov pesničkami svojej rodnej obce. Podobne desaťročia strávila na javisku Zmiešaná spevácka skupina z Tatabáne-Bánhidy, ktorú v súčasnosti vedie muzikant – harmonikár Ladislav Csanálosi. Zaspievali roztopašné bánhidské melódie. Praslica žŕdku s kúdeľou na ručné pradenie nepriniesla. Zato folklórny súbor z Kozároviec predviedol dôkladne vypracovaný tanečný program, spevy, tance, aj muziku, a 55-ročná formácia pod vedením Miloša Ďuroviča, ocenená mnohými vyznamenaniami, predstavila jedno zo svojich pásiem ľudových zvykosloví.

Medzi sláviacich Oroslánčanov zavítali aj príbuzní odsťahovaných slovenských rodín.

Po skončení oficiálneho programu sa nikomu nechcelo odísť. Spoločné spievanie, ochutnávanie starodávnych gastronomických špecialít, spomínanie na spoločných známych, či plánovanie ďalších programov robilo každému radosť. Niekdajšia starostka, aktívna účastníčka slovenského národnostného diania, čestná občianka Orosláňu Anna Kišová ešte za mnou pred odchodom zavolala: „Pekne o nás napíš.“ Vari by som mohla ináč po takom srdečnom dni? Rada by som prišla na oslavy aj o päť rokov. Lenže to už bude 325. jubileum...

Verím, že aj to podporia financiami z Fondov Gábora Bethlena. Tohtoročná dotácia dostala číslo NKUL-KP-1-2021/1-000904.

Erika Trenková

Foto: autorka