V Beliczeyho dome v Čabasabady slávnostne otvorili Pamätnú sieň sálašských škôl. Miestnosť, v ktorej sa nachádza výstava predmetov a fotografií z tohto obdobia, pomenovala miestna slovenská samospráva po Ondrejovi Novákovi. Bývalý učiteľ Sálašskej základnej školy na Gerendášskych pasienkoch vyrastal na miestnom sálaši a učil tam až do zatvorenia školy.

Na stretnutí žiakov sálašských škôl predseda Slovenskej samosprávy Čabasabady Matej Kešjár, ktorý bol tiež žiakom školy, vo svojom príhovore povedal, že mnohí z nich majú na časy strávené v sálašských školách pekné spomienky. Ako povedal, aj dnes patria spomienky na kľačanie na kukurici skôr medzi krásne. „A spomienky, ktoré boli krásne, keď sme boli žiaci, sa stali ešte krajšími. Je to tak, pretože je dôležité, aby sme sa zamysleli nad nimi, ako aj nad učiteľmi, ktorí nám pomohli stať sa úspešnými dospelými.“

„Spomienky sa teraz stávajú skutočnosťou vďaka otvoreniu Pamätnej izby poľnohospodárskych škôl“, podelil sa s nami o svoje myšlienky bývalý študent, ktorý dodal, že Pamätná izba poľnohospodárskych učiteľov ešte nie je dokončená a možno ešte dlho nebude. „Je to len začiatok zbierania spomienok. Dúfam, že zbierka, ktorú už teraz môžete vidieť, sa bude v budúcnosti rozrastať“, konštatoval predseda miestnej slovenskej samosprávy.

Významnú časť výstavy tvorí zbierka fotografií sálašských škôl obce Čabasabady, ktorá pochádza z pozostalosti manželky Michala Žíroša a ktorú Výbor pre miestne hodnoty Čabasabady zaradil do svojho zoznamu. V miestnosti sa nachádza aj dedičstvo Ondreja Nováka, učiteľa Sálašskej školy na Gerendášskych pasienkoch, ktorý vždy túžil vytvoriť výstavu predmetov, ktoré zachránil po zatvorení školy.

Slovenská samospráva v Čabasabady zariadila pamätnú izbu v priestore bývalej školy, ktorá na to získala viac ako 600 tisíc forintov nenávratnej štátnej dotácie. Okrem toho slovenská samospráva prevzala náklady na nákup ďalšieho materiálu a obec poskytla pracovníkov z verejných zdrojov na výstavbu pamätnej siene. Sieň bola dokončená v decembri minulého roka a v januári sa začala zariaďovať.

„Práve v tomto období sa slovenská samospráva rozhodla, že by stálo za to pomenovať pamätnú sieň po Ondrejovi Novákovi, aby sme si uctili nielen jeho, ale aj učiteľov, ktorí nás v týchto školách učili čítať, písať a počítať, aby sme to zvládli aj ako dospelí“ dodal M. Kešjár.

Bývalá žiačka sálašskej školy Helena Somogyiová, ktorá sa neskôr tiež stala učiteľkou, rozprávala o O. Novákovi. Povedala, že posledný riaditeľ školy prežil svoje detstvo v blízkosti školy. Vyrastal tu a po absolvovaní pedagogickej školy tu učil až do zatvorenia školy v roku 1975. Šesťročný Ondriš sa držal zábradlia a sledoval, čo sa deje na školskom dvore, možno to bol začiatok jeho kariéry. Neskôr zozbieral spomienky na tieto školy a napísal knihu Zážitky zo Sálašskej základnej školy na Gerendášskych pasienkoch, ktorú vlani vydala dvojjazyčne obec Čabasabady. „Vždy mal v úmysle vytvoriť výstavu o živote sálašských škôl a na tento účel zhromažďoval materiál. O. Novák je vzorom pre nás, pre naše deti,“ povedala pri otvorení pamätnej izby pomenovanej po bývalom učiteľovi.

(BPL)

Foto: Hajnalka Krajčovičová