Zlatým klincom Dňa Slovákov v Maďarsku bol galaprogram na pódiu na ulici Pétera Vajdu. Hostí najprv privítal hovorca slovenskej menšiny v maďarskom parlamente Anton Paulik, ktorý vyzdvihol, že DSM sa vracia do Sarvaša po 22 rokoch, pri príležitosti 300. výročia znovuosídlenia mesta.

„Keď sa v Deň Slovákov v Maďarsku poobzeráme okolo seba, máme pocit, že je nás veľa. Na náš najväčší spoločný sviatok každoročne prichádzajú skupiny rodákov z rôznych kútov krajiny. V rámci kultúrneho programu vždy vystupuje celý rad speváckych zborov, tanečných a hudobných skupín. A takto je to v poriadku, veď v rámci podobných celoštátnych stretnutí každý chce ukázať to najlepšie, čo sa mu za posledný rok podarilo pripraviť.

Radi sa stretávame. Za posledné roky sme sa naučili, čo znamená, ak máme obmedzené možnosti schádzať sa, chodiť medzi ľudí, oslavovať naše rodinné, miestne, regionálne a celoštátne sviatky. O to viac si ceníme aj túto príležitosť, že sme tu, medzi svojimi, kde poznáme takmer každého, kde vieme, kto odkiaľ prišiel, podľa čoho je známe jeho bydlisko, či je evanjelického, či katolíckeho vyznania. Poznáme aj chute charakteristických jedál jeho oblasti, stav a početnosť jednotlivých komunít.“

Vyjadril spokojnosť, že sa naša komunita môže teraz stretnúť bez obmedzení a spoločne „sa môžeme radovať z toho, čo nám priniesol uplynulý rok.“

„Schopnosť nájsť si spoločnú platformu sa prejavila aj v tom, že už druhýkrát sme sa pripravovali na voľby spoločne, bez konfliktov okolo toho, ako zostaviť kandidačnú listinu a koho dať na jej prvé miesto. Myslím si, že sme sa vyhli takýmto hádkam aj vďaka úspešnej spolupráci všetkých zložiek nášho spoločenského života, počnúc aktivistami, cez spoločenské organizácie a miestne slovenské samosprávy a končiac CSSM a parlamentným hovorcom našej národnosti. Ukázalo sa, že sme schopní vytvoriť spoločnú víziu toho, akým smerom sa má uberať naša národnosť. Veď všetci vieme, že bez úzkej spolupráce nebudeme môcť dokázať svetu, že aj po tristo rokoch tu máme svoje miesto,“ dodal A. Paulik.

Na záver svojho prejavu upozornil na „hlavnú domácu úlohu našej komunity“, na sčítanie obyvateľov, ktoré sa uskutoční v októbri. Dodal, že je dôležité identifikovať sa ako Slováci, pretože v istom zmysle ide o našu existenciu. „Medzi otázkami budú tri, ktoré sa týkajú národnosti, materinského jazyka, alebo iného jazyka, používaného v rodine. Odpovede na tieto tri otázky budú vypovedať o početnosti jednotlivých národnostných komunít, vrátane nás, Slovákov. A to je naša hlavná domáca úloha na nastávajúce mesiace. Musíme pripraviť svoju rodinu, svoje užšie a širšie prostredie, aby sa prihlásili k svojej slovenskosti, aby nahlas povedali počas sčítania obyvateľov: som Slovák, moja materčina je slovenský jazyk a v rodine slovenčinu používame.“

Podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka pozdravil prítomných v mene ÚŠŽZ a poprial veľa síl a energie na zachovanie kultúrnej identity a jazyka. „Chcel by som vyjadriť môj obdiv a rešpekt a vďaku všetkým, ktorí sa do tohto kontinuálneho úsilia o sebazáchovu a sebarozvoj zapájajú, často za veľkých osobných obetí. Veľmi dobre viem, aké osobnosti vyučovali v týchto zemepisných šírkach rytmus túžob Slovákov a nádej na lepší život.“ Vyzdvihol úlohu evanjelického kňaza Samuela Tešedíka v rozvoji tunajšej slovenskej komunity a dodal, že nemôžeme zabudnúť ani na Milana Rastislava Štefánika, ktorý tu dokončil svoje štúdium.

Námestníčka ombudsmana pre národnostné menšiny Erzsébet Szalayová Sándorová poctila našu komunitu tým, že predniesla svoj prejav v našej ľubozvučnej slovenčine. „Dnešný deň je pre mňa uspokojujúcim a zároveň aj inšpirujúcim. Je uspokojujúci, pretože hoci sme doma aj v zahraničí, slovenská komunita v Maďarsku môže opäť spoločne oslavovať kultúru, umenie, úspechy vo vzdelávaní, cirkevný život a tradície. Ale predovšetkým zážitok spolupatričnosti. Aktívna prítomnosť a zjavná angažovanosť talentovanej slovenskej mládeže v živote slovenskej komunity v Maďarsku je inšpirujúca.“ Zdôraznila, že táto dobrá atmosféra je charakteristická aj pre spoluprácu s našimi národnými predstaviteľmi. Otvorenosť Slovákov v Maďarsku vedie k bezproblémovej spolupráci s Úradom ombudsmana.

Riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király v krátkosti hovorila o kultúrnom živote sarvašských Slovákov a poďakovala pracovníkom regionálnych kultúrnych stredísk ÚKSM, ktoré vynakladajú veľké úsilie v záujme toho, aby nezanikli naše spolky a skupiny.

Na javisku najprv vystúpila Folklórna tanečná skupina Borovenka z Dabašu-Šáre s programom slovenské tance zo Šáre a raslavické tance. Skupinu založili v roku 2008 v Šáre. V súčasnosti má dvanásť členov. Mládež sa od samého začiatku snažila odovzdávať miestne tradície a opäť ich zabudovať do povedomia verejnosti. Cieľom skupiny je tak v regióne, ako aj po celej krajine prezentovať slovenské a maďarské tradície. Potom nasledovala citarová skupina Bažalička tiež zo Šáre, ktorá predniesla slovenské ľudové piesne zo Šáre. Cieľom kolektívu je uchovávať tradície Slovákov v Maďarsku. Svojou svedomitou prácou dva razy dosiahli najvyššie ocenenie na celoštátnej kvalifikačnej súťaži Zväzu maďarských zborov a hudobných skupín a Zväzu ľudovej hudby Lajosa Vassa.

Slovenský páví krúžok v Kestúci bol založený v roku 1971 pod vplyvom celoštátneho folklórneho hnutia Vyletel vták. Členovia skupiny spievajú tradične v sprievode harmoniky predovšetkým ľudové piesne, ktoré si zapísali od starších ľudí v dedine, ale spracovali aj svadobné, oberačkové, fašiangové a vianočné zvyky.

Ďalej vystúpila čuvárska folklórna skupina Muškáty. Ožila vďaka iniciatíve miestnych žien a dievčat pred desiatimi rokmi. Dnes rodičia a ich deti tancujú spoločne. Vždy bolo pre nich dôležité chrániť kroje, uchovávať zvyky a odovzdávať ich mladšej generácii. Svoju činnosť vykonávajú od roku 2014 ako spolok, v roku 2016 sa zúčastnili na celoštátnej súťaži Tance a hudba národov, kde sa im podarilo umiestniť v zlatom pásme. Členovia skupiny tvrdia, že najlepšou vecou na svete je patriť do kolektívu, spoločne spievať, tancovať, prežiť chvíle, ktorých môžeme byť súčasťou. Spevácka skupina Kvety hút z Pálházy predniesla zemplínske ľudové piesne. Skupina má osemnásť členov. Pravidelne sa zúčastňuje na kultúrnych podujatiach doma i v zahraničí. Skupina vystupuje za sprievodu citary, spieva slovenské a maďarské ľudové piesne. Na kvalifikačnej súťaži Zväzu maďarských zborov a hudobných skupín sa šesťkrát umiestnila v pásme Zlatý páv a dva razy získali hlavnú cenu Zlatý páv. Na súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenský škovránok im bolo udelené raz strieborné, šesťkrát zlaté a raz zlaté ocenenie za vynikajúci výkon. Spevácka skupina Jasienky z Níže potešila obecenstvo ľudovými piesňami z Novohradskej župy a Níže. Zmiešaný zbor založili v roku 2013 členovia klubu dôchodcov. Aktívne sa podieľajú na miestnom verejnom živote a pravidelne vystupujú na podujatiach slovenskej samosprávy. V roku 2018 získali na súťaži Slovenský škovránok zlatú kvalifikáciu.

Z Dolnej zeme vystúpila citarová skupina Strapce z nášho „hlavného mesta“ s kyticou Čabianske spomienky. Citarová skupina Strapce bola založená v roku 2017 ako nástupnícka skupina po významnom citarovom súbore Boleráz, čiastočne z jeho členov, ku ktorým sa postupne pridali noví členovia. Členstvo charakterizuje generačná pestrosť.

Ako posledných sme privítali na javisku tanečný súbor Červený mramor z Tardošu, kde sa konal DSM minulý rok. V repertoári tanečného súboru figurujú slovenské tance a maďarské tance z Karpatskej kotliny. Teraz predviedli tance Tirpákov zo skupinových sálašov z okolia Níreďházy.

Bence Püski-Liker

Foto: Eva Fábiánová, Imrich Fuhl, Andrea Kiss-Kohut

Fotogaléria 1

Fotogaléria 2

Video 1

Video 2

Video 3

Deň Slovákov v Maďarsku v Sarvaši