V rámci Dňa Slovákov v Maďarsku opäť usporiadali gastronomický jarmok, ktorý sa konal na dvore Kaštieľa Bolzovcov. Dookola boli umiestnené stany, v ktorých sa činili a svoje dobroty ponúkali predstavitelia jednotlivých regiónov.

Dopoludnia bol na nádvorí príjemný tieň. Vrhali ho obrovské košaté stromy. V pravej letnej horúčave sa aspoň dopoludňajšie hodiny zdali byť ľahšie pri kastróloch. Väčšina šikovných gazdiniek, nápomocných organizátorom z jednotlivých kultúrnych stredísk, sa šikovne zvŕtala bez ohľadu na vek. Presnejšie, bez ohľadu na vyšší vek, išla im práca v stanovej kuchyni pekne od ruky. Hneď pri vchode na jarmok sa pri stane Baňačky už zrána vyrábal „poľný parák“ – hrniec, v ktorom mala vrieť voda a priviazali naň plátenný obrúsok. Výdatne pri tom pomáhali všetky prítomné ruky, ba aj šofér zemplínskeho autobusu sa aktívne zapájal. Potom, keď voda v hrnci zovrela, ženičky naň poukladali slivkovým lekvárom plnené buchty. Ako im v Baňačke hovoria parenníky. Keď ich Zemplínčanky naparili, posypali ich makom alebo mletými orechmi zmiešanými s cukrom. Šikovné kúzelníčky s kysnutým cestom mimochodom poznáme aj podľa krásnych spevavých hlasov z kostola na Mariánskych stretnutiach cirkevných zborov. Teraz si pospevovali len tak potichu, pre seba, ako aj doma zvykli, pre vlastné potešenie.

Komlóšsky región sa prezentoval kvasienkami, parenými buchtičkami bez plnky, ktoré sa v poslednom kroku prípravy opečú, a mimoriadnou svadobnou baraňou polievkou so smotanou z Veľkého Bánhedešu. Aj duchovnú potravu predložili. Priniesli so sebou knižné publikácie, ktoré uzreli svetlo sveta v ostatnom čase. Predstavili vari aj dve desiatky titulov od Komlóšskej kuchárskej knihy cez Divadelníctvo v Slovenskom Komlóši, po všetky zväzky Bánhedešských zošitov. Vyše 50-členná delegácia okolia Slovenského Komlóša obstála úspešne, hoci Bánhedešania boli celý deň ako na tŕní. Na druhý deň po Dni Slovákov v Maďarsku sa tam začal výtvarný tvorivý tábor. Ale o vernisáži diel, ktoré sa v dielni zrodili, budeme informovať našich čitateľov v budúcich číslach. Podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) a zároveň líder komlóšskeho regiónu František Zelman o reprezentovaní gastronómie a ducha oblasti na najvýznamnejšom sviatku Slovákov v Maďarsku povedal: „Aj keď bolo veľmi teplo, bol to pekný, obsažný deň s vynikajúcimi programami. Pre mňa bola najdojemnejšia časť, keď Komlóšska mládežnícka dychovka odohrala premiéru skladby Adama Hudeca Slováci v Maďarsku. Bol to zážitok dňa! Výborne dielo zahrali. Výborní muzikanti zahrali výbornú skladbu, vynikajúceho a v Európe známeho skladateľa pod vedením výborného dirigenta Jána Krčmériho. My, z komlóšskeho regiónu, sme doniesli do Sarvaša nielen gastrokultúru, ale aj hudobnú kultúru a literatúru.“ Napriek dojatiu a rozcíteniu hneď po skončení dňa si už F. Zelman začal lámať hlavu nad organizáciou zájazdu na Slovensko s tematikou Po stopách predkov.

Halušky z Kirťu, aj Békešskej Čaby

Idúc okolo stanu mi jedna pani povedala, že si dala veňarecké bryndzové halušky. „Boli veľmi dobré“, pochvaľovala si. Spochybnila som jej presvedčenie. „Naozaj veňarecké? Ja som videla nápis nad stanom, že vraj Kirť.“ „Bola tam veňarecká Terka Nedeliczká. Tak, veňarecké.“ Nedala sa vyviesť z omylu. Musím sa ja za tým pozrieť, rozhodla som sa a nasmerovala som sa k „veňareckému“ stanu. Dobre som si pamätala, bol nápis Kirť, preto som sa vedúcej veňareckého regionálneho strediska Terézie Nedeliczkej opýtala, ako je to vlastne. „Aj ženy z Kirťu robia vynikajúce halušky. O nič horšie, než Veňarčanky. Vidíme to každoročne na Haluškovom festivale vo Veňarci. Musíme im dať priestor. Kirťanky tento rok varili, nížanský súbor Jasienky vystupoval v kultúrnom programe. Ochutnaj, kapustové alebo bryndzové?“, ponúkla ma z posledných halušiek. Išli veru na dračku.

Podobne sa všetko do posledného kúska minulo v susednom stane, kde varili v mene regiónu v povodí Galgy Čuváranky svoje lokše na slano i na sladko. „Upiekli ich na platni doma“, prezradila nám výrobné tajomstvo vedúca regionálneho strediska Monika Herédiová Šimková. „Keď s nimi prišli, tak ich už len bolo treba ponoriť do horúcej vody, aby zmäkli, a potom pomastiť. Robia sa výlučne z roztlačených uvarených zemiakov a múky. Zamiesi sa cesto, ktoré rozvaľkajú a upečú na mašine, na sporáku na platni alebo dnes už skôr na panvici na sucho. Lokše sa pripravujú výlučne z uvarených starých zemiakov. Na sladko ich ponúkali, ako aj u nás, v Jači, potreté slivkovým lekvárom a posypané makom alebo orechmi. Stočili ich ako palacinky. Slanými aj mňa prekvapili. Hoci bývame od seba na 5 kilometrov, v Čuváre ich robia inak, polámu, opláchnu nalámané lokše a potom prelejú smotanou s tvarohom a slaninou. Čuvárania v skupine pestovania ľudových tradícií Muškát aj vystupovali na javisku v programe. Niektorí z nich najprv navarili a potom aj tancovali na pódiu.“ Predviedli zemplínske tance. Súbor vedie Erika Fábiánová Dorozsmaiová.

– Hovorili ste staré zemiaky. Kde ich beriete o takomto čase?

– Keďže máme v ostatných rokoch pravidelne povinnosti varenia halušiek a lokší v lete, priznám sa, pripravujem sa. Vo vlastnej pivnici skladujem potrebné množstvo starých zemiakov na festivaly. Dve také 20 litrové žlté vedrá plné zemiakov potrebujeme na 400 lokší. K tomu 12-15 kíl múky. Všetko sa minulo do posledného kúska. Týždeň po Sarvaši už aj budeme variť v Detve, na Krajanskej nedeli. Od štvrtka opäť chystáme ďalšiu kopu lokší.

„Tašky“ sa dostali do tanierov váry, ktorú pripravovali Šáranky. Cestovinové batôžky plnené praženou krupicou sú súčasťou zapraženej polievky. Chudobné jedlo, ktoré vôbec nie je skúpe na bohatosť chuťovej pestrosti, je dôkazom gastronomickej dôvtipnosti Slovákov zo Šáre. Korunou obedu boli, samozrejme, šárske réteše, presnejšie záviny. Tvarohové, jablkové a ďalšie. Bol ich plný stôl, bacuľatých voňavých zvodcov v závoji práškového cukru.Ako nám povedal predstaviteľ regiónu okolia Pešti Ondrej Csaba Aszódi, v januári na zasadaní Spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina rozhodli o tom, že organizáciu bude zastupovať delegácia z Dabašu-Šáre. Aj o gastronómiu, aj o kultúrne vyžitie sa postarajú Šárania. „Na javisku nás zastupoval folklórny tanečný súbor Borovienka a s hudobným vystúpením sa predstavila citarová muzika Bažalička. Pre mňa bol Deň Slovákov v Sarvaši krásnym dňom. Z nášho regiónu sme do Sarvaša prišli vo veľkom počte, takmer 150 ľudí. Zároveň by som sa chcel podeliť o neuveriteľne silný zážitok z vystúpenia Komlóšskej mládežníckej dychovky a hudobného diela Slováci v Maďarsku. Ešte aj teraz sa mi robí husia koža. Keď som počul, ako skladateľ zakomponoval do diela naše pesničky, napríklad Už je dievča, už je naše, až sa mi srdce zachvelo. Bol som hlboko dojatý a hrdý,“ priznal Ondrej Csaba Aszódi.

Hoci mali svoje stany ešte aj predstavitelia Bakonského regiónu a tiež Pilíša, ktorí ponúkali svoje doma zhotovené produkty a výborné druhy vína, skutoční jarmočníci boli veru Čabania. Predseda Slovenskej samosprávy v Békešskkej Čabe Ondrej Kiszely sa tváril ako naslovovzatí zabávač. Veselo ponúkal čabiansku sviňu vo vreci, inde by ju volali mačka vo vreci, ktorá vždy obsahovala nejaký milý, prekvapujúci darček, špeciálne veci s čabianskym logom, knižočky, zošity, nálepku, vrecká, drobnosti. Všetky potešili. Čabania vlani vydali a tohto roku predstavili zošitok o slovenskej histórii Békešskej Čaby. Teraz urobili podobnú publikáciu o Sarvaši. Má 18 strán a sú v nej vymenované významné osobnosti, duchovní, slovenská história, aj legendy Sarvaša. Na jednom zo stolov stanu boli vystavené diela krúžku výšivkárok Rozmarín, ktoré boli aj na predaj. Ani hladný neodišiel, kto k stanu zavítal. „Ponúkali sme haluške so slabšou čabianskou bryndzou, aby nám hostia nezutekali, lebo tá tuhá má nevábnu arómu, a kapustové tiež, – spomenul hrdo čabianske halušky s fermentovanou posýpkou z kravského tvarohu O. Kiszely – a mamovke tiež varili makové opekance. Mali sme riadny obrat, veď sme hosťom predložili 300 porcií halušiek a 200 porcií opekancov. Celý deň sme boli v stane, takže sme veľmi ani nemali možnosť sa porozhliadnuť“, dodal vôbec nie smutno Ondrej Kiszely zo stanu regiónu Békešskej Čaby. Kto chcel, mohol si odniesť jarmočnô.

Erika Trenková

Foto: Imrich Fuhl, Andrea Kiss-Kohut, Erika Trenková

Fotogaléria 1

Fotogaléria 2

Video 1

Video 2

Video 3

Deň Slovákov v Maďarsku v Sarvaši