V Santove sa v podvečer prvej decembrovej soboty v kultúrnom dome stretli milovníci folklóru. Či skôr fanúšikovia štyridsaťročnej Tanečnej skupiny Pántlika – Stužka. „Zahraj tú moju!“ – tak si kedysi na dedinských zábavách objednávali tanečníci svoje obľúbené melódie u muzík, ktoré im vyhrávali. Primáši a vedúci kapiel, ktorých bolo na Santove vždy aj tri, či štyri, sa vyznali, presne vedeli, ktorý tanečník, ktorú pesničku obľubuje. Preto dostal jubilejný galavečer skupiny Pántlika – Stužka tento názov.

Za štyri desaťročia sa v skupine založenej v roku 1982 Irenou Kotroczóovou pretancovalo množstvo ľudí. Ako ste sa mohli dočítať v našej ostatnej prílohe Lúč, práve 30 rokov skupina spolupracuje so Santovským pávím krúžkom a takmer od vzniku, od roku 1991, súbor sprevádzajú muzikanti pod vedením Kláry Erdélyiovej – Molnárovej, tvoriaci formáciu Kóborzengő.

Ako povedala v úlohe moderátorky večera vedúca súboru, vystúpenie pri príležitosti jubilea jej pripomenulo prvé vystúpenie spred 40 rokov, v roku 1982. Vtedy medzi stenami súčasnej budovy vykonával svoju záslužnú úlohu Osvetový dom Loránda Eötvösa pod vedením pedagóga a maliara Attilu Agócsa. Riaditeľ domu požiadal učiteľku dejepisu a ruštiny miestnej školy Irenu Kotroczóovú, aby si zobrala pod patronát detskú tanečnú skupinu. Ona po ničom inom ani netúžila, veď aj sama holdovala folklóru od detstva a tanečné kroky na ľudovú nôtu jej nesmierne chýbali. Z vtedajšieho detského súboru vyrástla Pántlika – Stužka a dodnes vo formácii tancuje niekoľko zakladajúcich členov. Niekoľkí sa podieľali aj na úspechu jubilejného vystúpenia. Vtedy, pri vzniku, si stanovila vedúca niekoľko dôležitých úloh. Jednu spomenula aj počas slávnostného večera: považovala za zásadné a dodnes kladie dôraz na správne tanečné držanie tela. „Dnes to už nie je len fyzický predpoklad, ale aj etická norma,“ povedala na úvod zakladateľka a vedúca osobnosť Pántliky. Zároveň dodala: „Dnes večer vystúpi na javisko komorná skupina dospelých. Keby ste nám položili otázku, kto koľko rokov tancuje, odvetili by sme: je to vzrušujúca otázka, na ktorú sa dá odpovedať len tak, že spolu to vydá 400 tanečných rokov. Na otázku prečo, je odpoveď úplne jednoduchá: lebo radi tancujeme.“

Radosť z tanca bola zrejmá pri každom pohybe. Či už počas tancov z Novohradu na úvod, tanečným dedičstvom z obce Pršany, choreografiami zo Zemplína, odkiaľ Santovanky zatancovali karičky a mládenci sa pridali s fľaškovým tancom. Vzhľadom na starodávne a dobré vzťahy s folkloristami zo Sedmohradska, nemohli ani vo sviatok chýbať vo vystúpení Sedmohradské impresie. V ich predstavení pomáhala svojou recitáciou Ibolya Agócsová Némethová. Ženská zložka súboru sa pridala choreografiou nazvanou Vandrovanie.

V okolí Níreďházy učupené sálaše a samoty obývalo slovenské obyvateľstvo. Prezývali ich Tirpáci. Ich tanečné tradície boli predstavené v choreografii pomenovanej Bursa. Po níreďházskych tancoch si objednala vedúca tú svoju, Cimbalovú muziku z čias mieru, v ktorej sa mohol sólovo predviesť teraz práve cimbalista muziky Kóborzengő, dlhoročný spoluhráč Kláry Erdélyiovej Molnárovej, hudobník hrajúci vari na všetkých nástrojoch ľudovej muziky, Peter Németh. Svoju inštrumentalistickú všestrannosť dokumentoval aj počas vystúpenia v bloku sedmohradských melódií večera, keď „fidlikal“ na starodávnej predchodkyni basy, akomsi čele, na ktorom sa nielen brnká, ale sa doň aj udiera, lebo nemá za úlohu hrať melódiu, ale len udávať rytmus pre husle.

Na záver, ako to už na „narodeninovej“ oslave býva, si všetci prítomní členovia skupiny nastúpili, aby poďakovali za priazeň publika. Oficiálni hostia, predstavitelia obce, starostka Eva Csicsmancaiová, a verejných organizácií ako Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), ba aj súkromné osoby, odovzdali svoje dary vo forme darčekových košov, kytíc kvetov a finančnej podpory. Pozdravili jubilanta, pochválili výkon mnohých desaťročí, napríklad tajomníčka ZSM a podpredsedníčka CSSM Monika Szabová výlučne len po slovensky, a popriali veľa zdravia, vytrvalosti a nadšenia do budúcnosti. Na spoločnom slávení v sále za javiskom sa konalo milé pohostenie, ktoré vyústilo do ohromujúco krásneho spevu. Zapojili sa nielen muži pávieho krúžku, ale aj tanečníci, ktorí sa nemuseli hanbiť za svoje hlasy. Ale ešte pred tým obdarili členovia skupiny Pántlika svoju vedúcu pravým, pravým santovským pruslíkom. Do vrecka vložili vyšívaný ručníček. Kedysi patril tete Marike Nagy-Győryovej, významnej osobnosti dediny. Vraj si ho už Irči zaslúžila, lebo sa patrične „posantovčila“.

Oslava však bude mať asi o pol roka pokračovanie. Do jubilejnej antológie obľúbených choreografií sa totiž nepomestili tie najobľúbenejšie. Musia si ešte objednať santovské tance!

Erika Trenková

Foto: autorka