V Nadlaku v Rumunsku sa v dňoch 16. – 19. marca konala medzinárodná konferencia pod názvom Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov. Organizátorom stretnutia bola Kultúrna vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci s Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku.

V predvečer konferencie Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Svetové združeni Slovákov v zahraničí odovzdali Cenu Ondreja Štefanka. Tento rok sa laureátmi vyznamenania stali Mojmír Benža zo Slovenska za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete a Katarína Mária Orbánová z Rumunska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. Laudácie na ocenených predniesli prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí pre Dolnú zem Pavel Hlásznik a predsedníčka Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku Ľudmila Šomráková. Slovákov v Maďarsku na medzinárodnej konferencii zastupovala predsedníčka Celoštátnej samosprávy Slovákov v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, slovenský hovorca v maďarskom zákonodarnom zhromaždení Anton Paulik, docentka Mária Žiláková, Kristína Estera Szudová a Juraj Rágyanszki.

Ocenenie pre významných dejateľov

Medzinárodnú konferenciu o Slovákoch na Dolnej zemi organizujú v Nadlaku 15 rokov. Vždy na úvod stretnutia reprezentantov Slovákov z Rumunska, Chorvátska, Maďarska, Slovenska a Srbska každoročne odovzdajú Cenu Ondreja Štefanka. Každý subjekt, ktorý má v náplni činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, má právo navrhnúť osobnosť, ktorá by mala byť ocenená. Tento rok si Štefankovu cenu odniesla lekárka Katarína Mária Orbánová, ktorá je nielen v Nadlaku, ale aj regióne známa, uznávaná a patrí medzi popredných predstaviteľov medicíny. Je obľúbená pre svoj vysoko odborný prístup, široký záber a správne riešenia problémov svojich pacientov. Na ocenenie ju navrhli však za jej nelekárske aktivity. Vo svojom prostredí si ju vážia aj ako dlhoročnú kantorku rímsko-katolíckeho kostola, na čele ktorej stojí štyridsať rokov, aj ako zbormajsterku detského speváckeho súboru i vedúcu speváckej formácie dospelých. Organizuje rôzne literárno-poetické večierky, besedy, aj s medzinárodnou účasťou. Pripravuje ekumenické vianočné koncerty. Angažuje sa tiež v oblasti výstav výtvarného umenia a pri mestskom zastupiteľstve v Nadlaku bola dvadsať rokov predsedníčkou školskej, kultúrnej a sociálnej komisie. Z jej iniciatívy sa pravidelne v posledný augustový víkend konajú dni mesta Nadlak, v rámci ktorých kultúrne programy prebiehali viackrát podľa ňou pripravených scenárov.

Mojmír Benža je významný slovenský etnológ, autor mnohých publikácií. Vo svojej práci sa venoval krojom, kožuchom, či ďalším oblastiam ľudovej kultúry na Slovensku, ale významnou časťou jeho práce je súhrn atlasov ľudovej kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí, Rumunsku, Poľsku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku a na Ukrajine. Má ako málokto prehľad o ľudovej kultúre Slovákov mimo Slovenska a vydal tiež Atlas tradičnej kultúry slovenských menšín v strednej a južnej Európe. Pôsobil na Univerzite svätých Cyrila a Metoda v Trnave. M. Benža si nemohol prísť osobne prevziať vyznamenanie, ktoré mu preto bude odovzdané neskôr na pôde UCM v Trnave.

O slovenských spolkoch a zoskupeniach

O konferencii sme sa porozprávali s čelným predstaviteľom hostiteľskej organizácie Pavlom Hlásznikom.

– V polovici marca sa konali v Nadlaku dve významné podujatia, odovzdanie významného ocenenia a medzinárodná konferencia.

– Pred pätnástimi rokmi sme sa tak rozhodli, že tieto dve udalosti naviažeme jednu na druhú. Sprievodným podujatím k odovzdávaniu ceny bude vždy konferencia venovaná určitej dolnozemskej téme. Tento rok boli témou konferencie Združenia, spolky, organizácie a inštitúcie dolnozemských Slovákov. Prihlásených bolo 49 príspevkov, 37 ich odznelo tu. Vzhľadom na to, že referujúci ďalších 12-tich prednášok sa z rôznych príčin nemohli zúčastniť podujatia, ich referáty budú publikované v zborníku konferencie. Vždy pracujeme na plenárnom zasadaní, ak nás tlačí čas, snažíme sa prípadne o prednesenie príspevkov v „zoštíhlenej“ podobe a potom v plnom rozsahu ich uverejníme v písomnom tvare.

– Každoročne sa venuje konferencia novej téme alebo existuje istá kontinuita?

– Spojovacím článkom je ústredná myšlienka, ktorou sú dolnozemskí Slováci. Téma je však vždy iná. Mali sme literatúru, národopis, kultúrnu antropológiu, históriu, vymedzenie pojmov Dolná zem, dolnozemský Slovák, osobnosti, cirkev, školstvo, výtvarné i hudobné umenie. Po vlaňajšku, keď sme sa venovali osobnostiam v literatúre a umení, sme sa sústredili na združenia, spolky, organizácie a inštitúcie Slovákov na Dolnej zemi. Vždy sa snažíme hľadať takú oblasť, ktorej sme sa dosiaľ nevenovali alebo sme sa jej dotkli len okrajovo a snažíme sa o to, aby sme umožnili zapojiť sa odborníkom z viacerých odborov, nielen historikom, nielen literátom, nielen etnológom a tak ďalej. Podstatné je to, že v zborníku bude uverejnená takmer päťdesiatka príspevkov, z ktorých každý sa venuje inej organizácii, inému spolku a tí, ktorí prejavia záujem o spolkovú činnosť Slovákov na Dolnej zemi nájdu v našom zborníku množstvo informácií. Môžem konštatovať, že to môže byť východisková téma pre ďalší výskum. Rôzne sú nielen príspevky, ale aj prístupy k téme. Bude to skladačka, mozaika a všetky zborníky konferencií 15 rokov sú takto ladené. Myslím si, že keď sa nám za jeden a pol desaťročia nepodarilo nič iné, len vydať 15 zborníkov príspevkov konferencií, tak sme už vykonali veľa pre odovzdanie informácií pre tých, ktorí sa chcú zahĺbiť do tematiky jedinečných slovenských komunít na Dolnej zemi.

– Kedy budú mať záujemcovia možnosť vziať zborník do ruky?

– Obyčajne vydávame zbierku príspevkov do konca kalendárneho roka, respektíve tak, aby sme ho jednoznačne mali k dispozícii k ďalšej konferencii. Samozrejme, poskytujeme čas na dopracovanie príspevkov, prípadné úpravy.

Nadšene hovorila o svojich dojmoch z konferencie Katarína Mária Hrkľová v rozhovore pre Slovenské vysielanie Maďarského rozhlasu. Vyzdvihla napríklad príspevok Michala Babjaka s inšpiratívnym názvom Ako je dobré, keď sú bratia spolu. „V kontexte človek chápal, že tento názov biblických žalmov presne vystihuje účel týchto konferencií. Okrem toho, že tu vystúpia ľudia s dôkladne pripravenými príspevkami, táto konferencia má aj tú ľudskú dimenziu, že každoročne sa na nej stretávajú predstavitelia spolkových organizácií, inštitúcií zahraničných Slovákov, ale stretnú sa tam hlavne priatelia, ľudia, ktorým rovnako bije srdce, ktorí pracujú pre Dolnú zem a venujú jej svoje intelektuálne aj osobnostné schopnosti,“ povedala predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti, dlhoročná zanietená priateľka dolnozemských Slovákov.

Erika Trenková

Foto: facebook.com/udscr.nadlac

 Laudácie si môžete prečítať tu:

Laudatio na Mojmíra Benžu

Laudatio na Katarínu Orbánovú