Neviem, či náhodou alebo úmyselne pripadlo podujatie o činnosti tejto umne pomenovanej spoločnosti na deň so zaujímavým dátumom plným dvojok a trojok, teda na 23. 3. 2023.

Predsedníčka Slovenskej samosprávy XX. obvodu Alžbeta Árgyelánová privítala prítomných, medzi ktorými boli predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik, národnostný referent Ministerstva vnútra Štefan Kraslán, podpredseda SSB Pavol Beňo, referentka pre národnostné samosprávy XX. obvodu Ildika Marosiová Benedeková, predsedníčka organizačne pridruženej slovenskej samosprávy II. obvodu Ľubomíra Fallerová, predseda Klubu slovenských dôchodcov Ján Kukučka a príslušníci slovenskej komunity Peštianskeho Alžbetína.

Podujatie bolo zamerané na vydavateľskú činnosť Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti s ručením obmedzeným pre služby a zužitkovanie nehnuteľnosti SlovakUm, pôsobiacej pri CSSM. Jej konateľ Imrich Fuhl na úvod pochválil organizátorov, že pravidelne usporadúvajú stretnutia s našimi literátmi. Následne prešiel na činnosť spoločnosti, ktorá vydáva týždenník Ľudové noviny, ročenku Náš kalendár a ďalšie publikácie a má na starosti aj nehnuteľnosti CSSM. I. Fuhl na začiatku svojho vystúpenia hovoril po slovensky aj po maďarsky, ale neskôr, prispôsobiac sa časti obecenstva, prešiel na maďarčinu, ktorú občas okoreňoval slovenskými výrazmi, zdôrazňujúcimi pre neho charakteristický humor a spôsob vyjadrovania.

Počiatky spoločnosti siahajú do obdobia, keď zaniklo štátne vydavateľstvo národnostných publikácií. CSSM nemá možnosť bezprostredne spravovať vydavateľské práva, preto sa rozhodla iniciovať zrod neziskovej spoločnosti, ktorá by sa popri vydavateľskej činnosti, ako aj starostlivosti o oblastné domy a dedinské múzeá Slovákov v Maďarsku,starala i o nehnuteľnosti. Tak vznikla s. r. o. – eseročka – pod názvom Legatum, ktorá sa pred ôsmimi rokmi transformovala na SlovakUm. „Už osem rokov som konateľom tejto spoločnosti, ktorej hlavná úloha spočíva vo vydávaní Ľudových novín, týždenníka Slovákov v Maďarsku. S tým je spojený rad úloh, z ktorých som nemal obavy, pretože s touto oblasťou som mal skúsenosti. Ani vydavateľská činnosť mi nerobila problémy. Jedinej veci som sa obával, a to úlohy súvisiacej so zužitkovaním nehnuteľností.“ V súčasnosti sa ich počet znížil, ale skutočne veľká misia čaká Spoločnosť po dokončení rekonštrukcie evanjelického kostola na Rákócziho triede.

Imrich Fuhl hovoril o potrebe písaného slova: „My, Slováci v Maďarsku, sme dovtedy, kým pociťujeme potrebu mať písané slovo, lebo ako sa hovorí: národ žije v jazyku.“ On sám používa obidva jazyky, o čom svedčí aj dvojjazyčná kniha Extrakt či FuhlExtra, ktorú vlani vydal na vlastné náklady.

Slovenský literárny život v Maďarsku bol na vrchole svojej slávy v 70. a hlavne 80. rokoch. V r. 1978 vyšla publikácia Výhonky, prvá naša literárna antológia v slovenskom jazyku od päťdesiatych rokov, ktorá obsahovala práce piatich autorov. Prozaikov Michala Hrivnáka a Pavla Kondača a básnikov Juraja Marika, Gregora Papučka a Alexandra Kormoša. V roku 2018 vydala spoločnosť jej reprint, po ktorom nasledovalo znovuvydanie antológie detskej poézie našich autorov Fialôčka, fiala a prvej samostatnej zbierky Alexandra Kormoša Polyfónia.

Vydavateľstvo sa snaží nezabúdať na školy, preto v tomto roku vydá knižne rubriku, ktorá vychádza v týždenníku od roku 2014 s názvom LuDo. Tento projekt má v úmysle dať deťom, ale aj pedagógom do rúk pomôcku k výučbe slovenčiny, ktorú zostavuje kolega novinár a pedagóg Atila Rusnák a technický redaktor Zlatko Papuček.

Kedysi boli Ľudové noviny plné aj rozsiahlejších článkov, v súčasnosti sú texty kratšie a doplňujú ich farebné fotografie. Dlhšie príspevky prináša štvrťročne vydávaná príloha Ľudových novín s názvom Lúč. I. Fuhl konštatoval, že bázu Ľudových novín tvoria štyria novinári a celý rad stálych prispievateľov. Profil je všeobecný: politika, kultúra, literatúra, ženská rubrika, detská rubrika, náboženská rubrika. Novinári pracujúci na plný úväzok, študovali na Univerzite Komenského v Bratislave, resp. ako slovenskí štipendisti v Petrohrade, odbor žurnalistiku.

Ročenka Náš kalendár vychádza plynule od roku 1948. Zostavujú ju profesionálni novinári a fotografi. Je to publikácia CSSM, preto sa zameriava na činnosť nášho najvyššieho voleného zboru a jeho inštitúcií, ale predstavuje aj bohaté dianie v našich mestách a obciach, známe osobnosti z radov Slovákov v Maďarsku, literárnu tvorbu, historické udalosti, ako aj zaujímavosti pre ženy, deti, vtipy a krížovky. Je bohato ilustrovaná fotografiami. Ročenku predstavujú aj na Slovensku, kde o ňu prejavujú záujem najmä potomkovia presídlencov.

Konateľ Spoločnosti hovoril o tom, že nimi vydané publikácie sa ťažko predávajú. „Zadarmo si ich ľudia zoberú, ale ak sa povie, že jedna stojí 500 forintov, tak sa opýtajú, prečo.“ Pritom napríklad jeden výtlačok ročenky Náš kalendár stojí vydavateľa, resp. jeho hlavných sponzorov, teda maďarský a slovenský štát, 5 500 a predávajú ho za 1 500 forintov.

Spoločnosť vydáva nielen knihy. Vlani vďaka nej uzrela svetlo sveta mapa s názvom Slovenská Budapešť. Zo zaujímavostí pri jej zrode možno spomenúť, že sa jej zostavovatelia napríklad naučili, na čo sú dobré a ako treba tvoriť piktogramy a vôbec zistili, ako sa taká mapa robí. Tento projekt bude mať pokračovanie na internete a rozmýšľajú aj nad aplikáciou do mobilných telefónov.

Okrem už spomenutých reprintov vydala spoločnosť Hviezdne nebesá: stošesťdesiat haiku zablyšťalo sa od Gregora Papučka, dvojjazyčnú Slovenskú kuchyňu a zbierku poviedok Návšteva, obe od Zoltána Bárkányiho.

Na záver podujatia Mária Benczeová poďakovala prednášateľovi, že bol ochotný znova prijať pozvanie do Knižnice Csili a Alžbeta Hollerová Račková konštatovala, že po dokončení Slovenského kultúrneho centra na mieste evanjelického kostola na Rákócziho triede, bude mať jeho prevádzku na starosti SlovakUm. Spoločnosť čaká nemalá úloha, pretože do centra, v ktorom sa zriadi Galéria Slovákov v Maďarsku, sa nasťahujú Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, samotná hospodárska spoločnosť, redakcia Ľudových novín, Knižnica a dokumentačné centrum, Slovenské divadlo Vertigo, ako aj tie umelecké telesá, ktoré majú v súčasnosti problémy s priestormi, napr. Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a Tanečný spolok Lipa. O rekonštrukcii predsedníčka CSSM povedala, že po demolačných prácach konečne už vidieť samotnú budovu, ktorá bola pôvodne kostolom peštianskych slovenských evanjelikov a v budúcnosti bude plniť aj sakrálnu funkciu.

Po živej diskusii pozvala Alžbeta Árgyelánová prítomných na malé pohostenie.

(ĽF)

Foto: autorka