Deň národností oslavovali piesňami, hudbou a tancom 12. decembra v obradnej sieni mestského úradu v Békešskej Čabe na podujatí, ktoré zorganizovali spolu mestská samospráva a v Čabe žijúce národnosti – poľská, nemecká, rómska, rumunská, slovenská a ukrajinská.

Primátor mesta Péter Szarvas vo svojom príhovore zdôraznil, že Deň národností je príležitosťou na uznanie a poďakovanie tým, ktorí sa zasadzujú o prežitie kultúry národností a ich spoločenstiev v Békešskej Čabe. Zdôraznil tiež, že počas 300 rokov novodobej histórie dolnozemského mesta národnosti vždy žili vedľa seba v mieri, snažili sa pomáhať si navzájom a rozvoju osady, pričom si zachovávali svoje tradície. „Ukrajinská samospráva od vypuknutia vojny urobila veľa pre pomoc utečencom, poľská vedie Chopinov zbor a pripomína si významné poľské sviatky a slovenská zorganizovala výstavu pri príležitosti stého výročia prvého vydania spevníka Tranoscius v Békešskej Čabe. Rumunská národnostná samospráva organizuje súťaž v rozprávaní príbehov, nemecká zachováva odkaz Martina Luthera a rómska okrem iných podujatí organizuje gastronomický festival,“ povedal primátor. P. Szarvas zdôraznil, že Békešská Čaba bola a zostala viacjazyčná už 300 rokov. Treba si vážiť korene, ktoré spájajú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Dodal, že mesto aktívne spolupracuje so všetkými šiestimi národnostnými samosprávami.

Súčasťou slávnostného aktu bolo aj vystúpenie národnostných kultúrnych skupín. Slovákov reprezentoval Marcell Gergő, ktorý zahral čabianske piesne na citare.

V mene národnostných samospráv sa zhromaždeniu prihovoril predseda Slovenskej samosprávy župného mesta Békešská Čaba Ondrej Kiszely. Zdôraznil, že naša dolnozemská slovenská metropola je okrem rôznorodosti postavená na láske, sebaurčení a samospráve. Pripomenul, že osobne zažil prelínanie týchto hodnôt, veď napríklad Veľký evanjelický chrám, vysvätený v roku 1824, je symbolom pre všetkých obyvateľov Čaby a spája všetko, čo naše mesto reprezentuje. „Deň národností je príležitosťou pre šesť národnostných samospráv stretnúť sa v jednej z najkrajších sál mesta a spoločne sa poďakovať za prácu tým, ktorí pre prežitie národností v Békešskej Čabe urobili, čo im sily stačili.“

Evanjelický farár na dôchodku Pavel Albert Kutyej, a tanečný pedagóg Tibor Pintér boli ocenení pamätnou plaketou Za čabianskych Slovákov, genetik Matej Šipický prevzal čestný diplom Za čabianskych Slovákov. M. Šipický sa netajil prekvapením, že jeho prácu ocenili miestni Slováci, hoci sa ich vždy snažil podporovať, ale nežije v meste..

P. A. Kutyej sa narodil v roku 1938 v Slovenskom Komlóši v slovenskej rodine, v roku 1964 bol vysvätený za evanjelického farára a od roku 1973 pôsobil 44 rokov v Evanjelickej cirkvi vo Viniciach. Počas tohto obdobia bol zrekonštruovaný tamojší evanjelický kostol a postavený zborový dom. Pán velebný viedol aj evanjelický dom dôchodcov na Berényiho ceste a okrem pastoračnej služby zastával verejné funkcie.

T. Pintér sa narodil v roku 1952 v Békešskej Čabe. Päť rokov tancoval v tanečnom súbore Balassi, potom učil členov súboru ÉDOSZ v cukrovare v Sarkade. Vyučoval vo viacerých obciach, viedol niekoľko tanečných súborov a od roku 1986 do roku 2013 stál na čele Národnostného tanečného súboru Csaba, ktorý sa stal skutočnou živnou pôdou lokálpatriotizmu v Békešskej Čabe. Aktívne sa podieľal na vzniku Tanečného kultúrneho združenia Csaba.

Profesor Ústavu Biotechnológie Debrecínskej univerzity Dr. M. Šipický sa narodil v roku 1948 v Békešskej Čabe, vyrastal v dvojjazyčnej rodine. Diplom získal na Segedínskej univerzite. Počas svojej kariéry niekoľkokrát pôsobil v zahraničí, od Švajčiarska po Veľkú Britániu. Bol predsedom, neskôr podpredsedom Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku; je predsedom kuratória Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku; inicioval založenie Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.

(BPL)

Foto: Adam Bencsik a behir.hu