V Kerestúre sa v poslednú januárovú sobotu zišli predstavitelia národností v obvode, aby si v Osvetovom dome Sándora Vigyázóa mohli pozrieť vystúpenie Divadelnej spoločnosti národností v Maďarsku a potom sa zúčastnili fašiangovej zábavy. Na organizácii predstavenia Veselica a nasledujúcej zábavy sa podieľali spoločne zástupcovia arménskej, bulharskej, chorvátskej, nemeckej a slovenskej samosprávy. Úspešný večer bol spojený s losovaním tomboly a muzikou.V mene slovenského voleného zboru informovala čitateľov nášho periodika jeho predsedníčka Rozália Papová Polereczká.

– Kedy ste začali organizovať spoločné fašiangy národností v Kerestúre?

– Vlani v septembri prišlo na um predsedníčke chorvátskej národnostnej samosprávy Mire Simonovej zvolať deväť svojich národnostných kolegov, aby sme si spoločne vymysleli nejaké zaujímavé podujatie. Päť národnostných samospráv privolilo, ale kto navrhol, aby sme spolu usporiadali fašiangové stretnutie, to si už nepamätám. Na otázku, aký by mal byť program, som zareagovala ja, lebo som na jeseň videla na Dni národností v Novom Budíne predstavenie Veselica. Malo veľký úspech, aj mne sa veľmi zapáčilo, preto som odporučila, aby sme národnostný divadelný súbor pozvali aj do Kerestúru. Ostatní návrh odsúhlasili už aj z dôvodu, že táto formácia zastupuje všetky národnosti. Boli sme do určitej miery obmedzení priestormi, ktoré sme dostali bezplatne k dispozícii od samosprávy nášho obvodu. Videli sme, že sa zo strany jednotlivých národností môže zúčastniť po 25 hostí. Okrem toho boli prítomní prominentní hostia z obvodu i celoštátnych organizácií. Na večeru sme pozvali aj umelcov súboru. Bolo nás spolu presne 140. Súčasťou slávnostnej časti večera bolo odovzdanie Ceny Slovenskej dediny, ktorú od roku 2005 udeľuje významným činiteľom slovenského diania v našom obvode Kerestúrska slovenská národnostná samospráva. Tento rok cenu prevzala Rozália Šándorová.

– K fašiangovej zábave patrí aj tombola. Koľko cien ste rozdali?

– Udelili sme tri hlavné ceny. Jednou bol nádherný keramický servis pre štyri osoby, ďalšou fľaša arménskeho koňaku Ararat a ešte lahodná dobošova torta. Do tanca nám na syntetizátore hral Viktor Ferenczy, ktorý je nielen výborný muzikant, ale má vynikajúce vybavenie a bohatý repertoár. Je tu veľmi obľúbený.

Divadelná Veselica

Divadelný súbor národností v Maďarsku potešil obyvateľov Kerestúru bez ohľadu na národnú príslušnosť svojím predstavením pomenovaným Veselica. Tento žáner obsahujúci hlavne ľudové a umelé piesne jednotlivých národností v Maďarsku doslova uchvátil obecenstvo veľkej sály Osvetového domu Sándora Vigyázóa. Pred vystúpením súboru pozdravil národnostný večer starosta obvodu Tamás Horváth, ktorý sa poďakoval piatim predsedníčkam národnostných volených zborov za úspešnú snahu spoznávať sa a spolupracovať.

Medzi pôvodnými zakladateľmi Divadelnej spoločnosti národností v Maďarsku je spevák, divadelník, interpret slovenskej národnosti Levente Galda. Po vrelom aplauze obecenstva v XVII. obvode Budapešti a fašiangovom večere sme hovorili o vzniku, snahách a plánoch súboru.

„Naším prvým spoločným počinom pod vedením režiséra Lászlóa Gergelya bola Kálmánova Čardášová princezná. Bola to režisérova iniciatíva, aby profesionálni umelci všetkých trinástich v Maďarsku žijúcich národností boli pozvaní do tohto mnohonárodnostného telesa. Sú to najmä členovia národnostných divadiel v Maďarsku, ktorí tak dostali ďalší priestor obohacovať maďarskú divadelnú scénu o svoje národnostné dedičstvo. Mňa odporučila riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová, za čo som jej nekonečne vďačný. Každý rok sa snažíme vytvoriť spolu jedno predstavenie, inscenáciu, spevohru alebo iný divadelný formát, ale vždy si vyberáme diela národnostných autorov alebo tematicky súvisiace s národnosťami v Maďarsku, prípadne sledujeme národnostnú líniu, či vnášame do tvorby menšinové jazyky, hudbu, tance piesne. Okrem Čardášovej princeznej máme na repertoári niekoľko predstavení, sú medzi nimi aj drámy, aj komédie. Spoločne dumáme nad výberom inscenácie, autora, ale máme aj kus, ktorý sme spoločne napísali, respektíve režírovali. Jedným z veľmi populárnych predstavení je práve Veselica. Na záver v nej spoločne spievame Hymnu Slovákov v Maďarsku. Vyvoláva silné emócie a hovorí aj za nás, za súbor. Aj teraz sa chystáme na premiéru, bude to veselohra s kriminálnou zápletkou. Spoločná práca súboru je našou srdcovou záležitosťou a keď niekto kvôli práci vo svojom domovskom súbore nemá čas, tak za seba nájde rovnocennú náhradu. Tešíme sa, že nás diváci majú radi už jedno desaťročie a náš kalendár vystúpení na leto sa už teraz plní.“

Zabíjačka v Malom Kereši

O niekoľko dní po fašiangovej zábave v Kerestúre členky tamojšej Speváckej skupiny, niekoľkí jej fanúšikovia, vrátane členov slovenskej samosprávy, spolu 17 ľudí, prijalo pozvanie slovenského voleného zboru v Malom Kereši. Dňa 3. februára sa v meste vína a závinov konala tradičná Mestská zabíjačka. Podujatie zorganizoval Kruh gazdov v Malom Kereši.

Vlani oslavovali v celej krajine, a v Malom Kereši obzvlášť, dvojsté výročie narodenia slávneho maďarského básnika slovenského pôvodu Sándora Petőfiho. Kerestúrskym ženám sa nepodarilo v uplynulom roku obzrieť si výstavu, ktorej inštalácia v Múzeu v Malom Kereši získala významné ocenenie. Keď už budú v tých končinách, tak si naplánovali nielen prehliadku mesta, ale aj návštevu výstavy Petőfi 200 a rodiska básnika. Pozreli si však i mesto a jazero Vadkerti, ktoré kedysi ľudia medzi sebou nazývali Smradľavým jazerom. Rozália Papová Polereczká, rodáčka z Malého Kereša, chcela Kerestúrčanom ukázať svet sálašov na nížine, kde vyrastala, pestovanie hlavnej plodiny Malého Kereša, vínnej révy. Nezobrala svoju partiu do vinárskeho závodu, radšej im poukazovala ako také vinice vyzerajú, aký je sálašský svet. Kerestúrania boli očarení. Príbuzní predsedníčky dodnes žijú v Malom Kereši. Teta Ibolya Krajcsovicsová je členkou Ženskej speváckej skupiny v Malom Kereši, a taktiež s rodinou pestuje hrozno. Rodina Krajcsovicsovcov privítala hostí z Kerestúru veľmi srdečne a pohostinne. Ešte pred tým však Kerestúrania na raňajky ochutnali pečenú bravčovú krv, zriedkavú lahôdku, ku ktorej sa možno dostať len na pravej zabíjačke. Prizerali sa zohratej skupine mäsiarov a radovali sa, že nečakajú ich pomoc. Večer miestni usporiadali zabíjačkový bál, kulinársky hedonizmus pokračoval chrbtinovou polievkou, zabíjačkovým mäsom plnenými kapustnými listami, pečeným mäsom, jaternicami a hurkami. Hostia si veľmi pochvaľovali. Na druhý deň si vychutnávali výhody termálneho kúpaliska. A tiež sa stretli s predstaviteľmi slovenskej samosprávy v Malom Kereši pod vedením Ildikó Györkovej. Veľmi dobre sa spolu cítili a hneď si aj dohodli ďalšie stretnutie, ktoré sa bude už v marci konať v Budapešti.

(-tre)

Foto: autorka a R. Papová Polereczká