Ľudia obývali miesto, kde sa 300 rokov stará Čerňa nachádza, už aj v období neolitu, neskorého neolitu, neskorej doby železnej, keltskej a potom rímskej. Dokazujú to archeologické nálezy. Najstaršia zmienka o Černi sa zachovala z roku 1341.

Počas tureckej éry sa Čerňa a jej časti vyľudnili, rozvoj sa zastavil a miesto zarástlo lesmi. Na pozvanie zemepánov sa do Černe presídlili Slováci z Nitrianskej a Trenčianskej stolice v niekoľkých etapách v rokoch 1724-1726. Osadníci si so sebou priniesli vedomosti z lesného hospodárenia, základy pestovania poľnohospodárskych plodín a vinohradníctva a slovenský rodný jazyk z panstiev Berencs a Cejte. Páni z Bátorkő, grófska rodina Zichyovcov, umožnili vyznávanie luteránskeho náboženstva, Čerňania si mohli postaviť kostol a školu a rozvoj sa opäť rozbehol. V roku 1730 mala dedina 300 obyvateľov. Prvý kamenný kostol bol postavený v roku 1786.

Zemetrasenie v Móre v roku 1810 vyvolalo v obci veľký poplach, poškodených bolo niekoľko domov a kostol. Začiatkom 19. storočia bola najľudnatejšou vo Vesprémskej župe, vtedy 80 % obyvateľov bolo luteránskeho, 20 % katolíckeho vierovyznania, Slováci a Maďari spolu žili v mieri. V roku 1862 časť obce vyhorela. Pri požiari sa roztopili aj kostolné zvony, čo spôsobilo veľkú škodu. Pri rekonštrukcii pribudli v kostole lavice, ktoré sa dodnes používajú, kapacita kostola sa tak zvýšila na 800 osôb. Organ Silbermann vyrobili v roku 1867 v dielni výrobcu organov v Brezovej.

V tom čase boli ekonomické možnosti biedne, a tak sa začalo rozvíjať chalupárstvo, ručné práce, pradenie, tkáčstvo, košikárstvo. Tu vyrobené košíky dodávali aj do okolitých osád.

Začiatkom 20. storočia začala emigrácia do zámoria v nádeji na lepší život. V prvej svetovej vojne veľa mužov z Černe bojovalo na talianskom fronte.

V roku 2001 sa k slovenskej národnosti hlásilo 1 % obyvateľov. Žiaľ, počet prihlásených k slovenskej národnosti sa v kedysi Slovákmi založenej obci ani odvtedy nezvyšuje. Niečo sa zato podarilo zachrániť. Ešte vždy je v Černi Slovákov toľko, aby si mohli založiť slovenský volený zbor.

Pozvanie od starostu

Balázs Turi stojí na čele obce od roku 2006. Pri príležitosti trojstého výročia opätovného založenia obce hovoril o význame a úlohe slovenských usadlíkov, ktorí sa postarali o rozkvet osady. Pred Dňom Slovákov v Maďarsku pre naše periodikum povedal: „Obyvatelia obce Čerňa, kde býva okolo 3200 ľudí, sú priateľskí a pohostinní. Hoci nevieme priamo ovplyvniť počasie, ale pokiaľ možno veriť predpovediam, bude slovenskému podujatiu priať. Každoročne potvrdzujeme svoju pohostinnosť na pravidelných obecných podujatiach, na ktoré k nám prichádzajú na návštevu hostia zo širokého okolia. Mnohí pravidelne chodia na oberačkový sprievod, ktorý bol kedysi organizovaný v dedine s traktormi a konskými povozmi, v ostatných rokoch sme ho vyniesli na vinohradnícky vrch, kde je v prevádzke viac ako 200 pivníc slúžiacich na dorábanie vína. Veľmi populárny je u nás obecný deň, ale aj majáles, ktorý usporadúvame nepretržite 18 rokov. Snáď ešte adventné obdobie by som sem priradil, kedy ožíva dedina oveľa intenzívnejšie. Čerňa je obec, v ktorej pulzuje život, a pritom je tu kľud a pokoj ako v horách. Sedem kilometrov dlhá dedina je položená vo východnej časti pohoria Bakoň. Pre úplne neznámych bude príťažlivá informácia, že tu máme dva krásne rybníky, kde sa výborne dajú chytať ryby a vychutnávať si okolie podobne, ako to robia miestni obyvatelia. Chodia sa sem prechádzať, na rodinné podvečery.

Vedľa športového ihriska, kde sa bude konať aj Deň Slovákov v Maďarsku, je Banícky pamätník. Hoci v Černi neboli bane, iba v susedstve, Kisgyóne a Balinke, po zatvorení baní sme sa s prevádzkovateľom dohodli, že z tamojších strojov usporiadajú priemyselnú výstavu. Exponáty budú vystavené aj v dejisku slovenského sviatku. Okrem budovaných pamiatok je v Černi nádherné prostredie na prechádzky a túry v prírode. Ak vyjdete na najvyšší kopec, odtiaľ dovidieť po Bakonybél, ktorý je vzdialený 40 kilometrov. Na druhej strane vidno hrad Csesznekyovcov a na ďalšej hrad Csókakő. Neďaleko je modrá turistická trasa, ktorá vedie naprieč veľkou časťou krajiny. Za to, že neubúda obyvateľstvo obce, vďačíme aj Lastovičiemu domu, kde dostanú možnosť bývať mladé manželské páry úplne zadarmo 5 rokov, musia si platiť len režijné náklady. Mladé rodiny sa potom neraz usadia v dedine. Tu si postavia dom a vychovávajú svoje deti. Máme školu, ale aj doprava je vyriešená, nielen do okolitých väčších miest je možno jazdiť hoci aj za prácou, ale denne ide niekoľko spojov priamo do hlavného mesta. Naše futbalové mužstvo hrá v župnej lige II. triedy. Každý druhý týždeň sa hrá zápas doma a ten je spojený so spoločenskou udalosťou. Zo sponzorského daru sa varí v kotlíku jedlo a je poradovník, kto kedy môže sponzorovať. Futbalový klub nemá starosť, z akých surovín bude variť možno aj najbližšie dva roky. V obci sme zrealizovali množstvo investícií, vďaka ktorým je v Černi príjemný život.“

Starosta dodal, že sa veľmi rád zúčastní Dňa Slovákov v Maďarsku, veď aj on pochádza z rodiny, v ktorej sa prešlo na slovenčinu, keď rodičia rozoberali tému nepatriacu do detských uší.

Na Výhoni miesto posledného odpočinku

Predseda slovenskej národnostnej samosprávy Zoltán Szabó prevzal štafetu slovenských aktivít od svojho otca. S mamičkou sa starajú o Slovenský spoločenský dom, ktorý zakúpila obecná samospráva a odovzdala ho slovenskému volenému zboru. Teraz je jeho prevádzkovateľom Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku. V dome otvorenom v roku 2003 je stála miestna národopisná zbierka, výstava Tranoscií, zbierka historických biblií a cirkevných kníh, miestnych ľudových krojov, čepce a krásna výstava šatiek a ručníkov, obrusov a posteľných prikrývok, ktoré pozbierala Juliana Szabová.

Na miestnom cintoríne na Výhoni sú starodávne hroby strážiace mená zakladateľov dediny. Počas celosvetovej pandémie miestny slovenský volený zbor zrekonštruoval hrob miestneho riaditeľa školy a kantora evanjelickej cirkvi Jána Csepláka. Je tam pochovaný aj evanjelický farár Juraj Povázsay. „Symbolicky sme chceli stanoviť miesto posledného odpočinku s vytesanou formou Tranoscia pod starou veľkou lipou. Organizujeme rôzne podujatia. V závislosti od finančných možností robíme populárnu tradičnú zabíjačku, Stretnutie predstaviteľov bakoňských národností, spolu s vedením obce Oberačkové slávnosti, kedy náš Páví krúžok víta hostí vo vinici spevom a tradičným zvykoslovím. Kým bola putujúcou farárkou Hilda Gulácsiová Fabuľová a vysvetľovala texty z biblie, organizovali sme aj biblické hodiny. Pôvodne sme s týmto programom začali ešte, keď bol v Budapešti farárom Attila Spišák. Veľmi radi sa podieľame na usporiadaní Dňa obce v posledný júlový víkend, keď je zároveň aj Tekvicový deň.“

Predseda slovenskej samosprávy Zoltán Szabó dodal: „V Černi bývajú prívetiví ľudia. Dedina je vo veľmi dobrom prostredí. Snažíme sa zachovávať slovenské tradície aj napriek tomu, že Slovákov ubúda.“

V Černi dnes už nikto nechodí v kroji. Zato na Deň Slovákov v Maďarsku, počas nadchádzajúcej soboty, 6. júla, bude krojovaných hostí neúrekom. Kto príde, ten sa má na čo tešiť!

Erika Trenková

Foto: autorka, Imrich Fuhl

Fotogaléria