Elek leží 25 km od Békešskej Čaby a 18 km od Gyuly. Žijú v ňom štyri národnosti (Nemci, Rómovia, Rumuni a Slováci). Prvá písomná zmienka o obci Elek pochádza z roku 1242, za mesto bol vyhlásený v roku 1992. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1900 tam žilo 16 Slovákov.

V roku 1947 sa do Eleku presídlilo približne 50 rodín z Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša, Sarvaša a Gerendáša. Elek je v súčasnosti aktívnym členom čabianskeho regiónu Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM). V roku 2011 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 52 osôb, o jedenásť rokov neskôr 53, čo činí 1,2 % miestneho obyvateľstva. Prítomnosť Slovákov naznačujú slovenské tabule na múre samosprávy a na Slovenskom dome. Slovenskou partnerskou obcou Eleku boli od roku 1996 Veľké Kapušany. Vlani sa k nim pridali Smižany po tom, ako sa v roku 2022 najprv dohodli na spolupráci medzi slovenskými komunitami oboch obcí, na čom sa v nemalej miere podieľal Matej Kešjár, a následne v októbri roku 2023 starostka Smižian Miroslava Szitová a starosta Eleku György Szelezsán, za spoluúčasti slovenskej komunity na čele s predsedom miestnej slovenskej národnostnej samosprávy Tiborom Dömem, podpísali zmluvu o partnerstve obcí. Starostka Smižian sa za partnerstvo poďakovala diplomom k 300. výročiu znovu osídlenia Eleku, ktorý odovzdala v rámci Svetového stretnutia Elečanov (1. – 4. augusta) za prítomnosti štátnej tajomníčky Magdolny Závogyánovej. Ako štátna tajomníčka vo svojom prejave vyzdvihla: „...na vyjadrenie spolupatričnosti vždy možno a treba nájsť príležitosť.” Zaujímavosťou je, že Thorsten Wozniak, starosta nemeckej partnerskej obce Gerolzhofen vzdialenej vyše tisíc kilometrov od Eleku, došiel na stretnutie na bicykli.

Program osláv bol skutočne pestrý. Začal sa sprievodom na kočoch. Na približne dvojkilometrovej trati čakalo účastníkov šesť zastávok s divadelnými hrami, ktoré oživili najdôležitejšie momenty dejín Eleku: usadenie sa, gazdovanie, kosenie, životosprávu, obdobie moru, svetovú vojnu, presídlenie a napokon posledná scéna so spoločným tancom a hudbou poukázala na to, že napriek dejinným búrkam sa oplatilo vydržať a udržať mesto a identitu na mieste pôvodnej usadlosti. Na oslavách, samozrejme, nechýbali ani slovenské elementy. Slovenský dom vítal početných záujemcov „prechádzkou“ po slovenských dejinách obce a predstavením národopisnej zbierky členmi miestnej komunity, pričom Slováci dbali aj na to, aby nikto neodišiel hladný – uvarili kotlíkový guláš. Delegáciu zo Slovenska zaviedli aj do centra niekdajšieho najväčšieho mesta obývaného Slovákmi – Békešskej Čaby.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM

Foto: Matej Kešjár