Slovenská samospráva v Santove usporiadala 11. apríla prezentáciu rozšíreného druhého vydania zbierky ľudových piesní Alexandra Kormoša F santofském Pilíši.

V sále kultúrneho domu sa zišli hostia v Deň poézie, deň po narodeninách nášho básnika, publicistu, aby po pozdravných slovách predsedníčky hostiteľskej samosprávy Margity Kollárovej si najprv vypočuli jeho báseň Topoľ v podaní žiačky miestnej základnej školy Gréty Sziliovej. O Alexandrovi Kormošovi vieme, že sa zaoberal aj skladaním hudby, na čo spomínali členovia folklórnej skupiny Studienka zaspievaním zhudobnenej básne Topoľ. Spevom sa pripojili aj členovia pávieho krúžku. Ďalšími účinkujúcimi boli žiaci vyššieho ročníka, ktorí zatancovali tzv. blažiju, čo boli tance žiakov a ktorej choreografia Ireny Kotroczovej vznikla na nápevy santovských ľudových piesní.

Predsedníčka miestneho slovenského zboru Margita Kollárová najprv privítala hostí, medzi ktorými boli aj vdova A. Kormoša Katarína Kormošová, ako aj štátny tajomník zodpovedný za cirkevné a národnostné záležitosti Miklós Soltész, predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, parlamentný hovorca Anton Paulik a predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková.

Novú publikáciu predstavila riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király, ktorá začala svoj prejav tým, že sa rada ujala prezentácie, keďže má santovské korene. Ako povedala, prvá publikácia, ktorú vydal Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, vyšla v roku 1990. Autor zbieral materiál k tejto knihe od roku 1966 vo viacerých etapách. Venoval ju svojej matke, ktorá bola aj informátorkou, pilíšskym Slovákom, ktorí sa často živili pálením vápna, ako jeho otec, ba všetkým Slovákom v Maďarsku a vo svete. Zahŕňa 336 piesní, ktoré sú zaradené do 12 tematických okruhov. Vyše tretina z nich sú ľúbostné, ale nachádzame aj žartovné, regrútske a vojenské, do osobitnej kapitoly sú zaradené balady, ale baladické motívy nachádzame aj v ľúbostných a vojenských piesňach. V zbierke je zachovaný aj detský folklór, obradové, pracovné, pijanské piesne, ako aj nábožné piesne. Raritou sú zbojnícke piesne. V prílohe sa nachádzajú také novodobé populárne piesne, ktoré sú známe vo všetkých kútoch sveta, kde žijú Slováci, no majú miestnu obdobu.

V pôvodnej publikácii boli fotografie Jozefa Szőnyiho, tie však nemohli zaradiť do druhého vydania pre nedostatočnú kvalitu a tak sa redaktori obrátili na obyvateľov obce, ktorí „z rodinných archívov poskytli staré fotografie, aby bola zbierka čo najpestrejšia a aby priblížila atmosféru niekdajšieho Santova,“ píšu redaktori.

Rozšírené druhé vydanie plánoval Alexander Kormoš vydať v roku 2020 pri príležitosti 275. výročia založenia Santova. Pracoval na nej s M. Kollárovou a Csabom Lampertom, ktorí po úmrtí autora dokončili prácu na zbierke.

„Listujte v zbierke každý deň a nikdy vám nebude smutno,“ povedala na záver K. Király.

Po prezentácii účastníci položili vence pamiatky a úcty k pamätnej tabuli A. Kormoša na stene knižnice, ktorá je pomenovaná po ňom. Záujemcovia o rozšírené druhé vydanie zbierky ľudových piesní F santovském Pilíši si môžu zaobstarať za symbolickú sumu od miestnej slovenskej samosprávy.

(ef)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria