Po dvojročnej pauze spôsobenej koronavírusom sa na jeseň roku 2022 znovu otvoria brány Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti. Jedno z najväčších knižných podujatí Maďarska čaká čitateľov s autorskými besedami, diskusiami, detskými programami, s nespočetným množstvom kníh rôzneho žánru od 29. septembra do 2. októbra v Parku milénia.

Pre nás, Slovákov v Maďarsku, je 27. ročník mimoriadny: po úspešnom čestnom hosťovaní v roku 2016 sa do centra pozornosti opäť dostáva slovenská literatúra! Na festivale totiž každý rok udeľujú Veľkú cenu Budapešti významnému zahraničnému spisovateľovi a predstaví sa hosťovská krajina, ktorá prezentuje diela svojej literatúry v preklade do maďarčiny. Tento rok si po Veľkú cenu Budapešti príde bieloruská autorka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevičová a hosťovskou krajinou bude Slovensko, ktoré hlavný organizátor festivalu pozval prostredníctvom občianskeho združenia, Maďarského literárneho a umeleckého spolku na Slovensku BÁZIS.

Slovenská literatúra teda zase dostáva šancu prezentovať sa na tomto fóre. Počas štyroch festivalových dní za osobnej účasti autorov predstaví 29 knižných publikácií a uskutoční sa 24 besied, diskusií a čítačiek. V ponuke okrem beletrie nechýbajú ani reportážne a odborné publikácie, či detské knihy. Medzi predstavovanými literárnymi osobnosťami budú Peter Balko, Silvester Lavrík, Michal Hvorecký, Marek Vadas, Katarína Kucbelová, Jana Juráňová, Jozef Karika, ale aj predstavitelia najmladšej generácie: Nicol Hochholczerová, Dominika Madro, Alena Sabuchová a autorky kníh pre deti Jana Bodnárová, Andrea Gregušová či Eva Urbanová. Tvorbu básnikov budú zastupovať Michal Habaj a Peter Macsovszký.

Pri príležitosti čestného hosťovania pripravujú maďarské literárne časopisy (Jelenkor, Tiszatáj, Kalligram, Irodalmi Szemle, Alföld) bloky slovenskej literatúry. Vo výbere textov Radoslava Passiu a Viliama Nádaskaya nájdeme úryvky z pripravovaných kníh Pavla Vilikovského, Michaely Rosovej, Ivany Gibovej a ďalších, ako aj širší výber zo súčasnej slovenskej poézie, doplnený profilmi autorov a štúdiami približujúcimi trendy v súčasnej slovenskej literatúre.

Všetky knihy slovenských autorov budú pred maďarským čitateľským publikom uvádzať významné osobnosti maďarského literárneho života, medzi nimi aj na Slovensku známi autori ako Pál Závada, Gábor Németh a ďalší. Vybrané úryvky z literárnych diel si budeme môcť vypočuť v predvedení populárnych hercov Vice Kerekesovej, Alexandry Borbélyovej a Ervina Nagya.

Špecifikom slovenskej účasti bude aj skutočnosť, že okrem slovenských autorov sa tu predstaví aj po maďarsky píšuca spisovateľská, básnická a literárnovedná obec zo Slovenska, napríklad Zoltán Németh, Anikó N. Tóthová a ďalší. Zvláštnu pozornosť bude festival venovať prekladateľským osobnostiam slovenskej literatúry do maďarčiny, ktoré predstavia svoje umelecké preklady. V rámci festivalu bude reč aj o spôsoboch podpory vzniku nových prekladov slovenskej literatúry, grantových schémach FPU, Kultminor, SLOLIA a LITA, ako aj o prezentáciách slovenskej literatúry na vlnách Rádia Devín a Litera. Slovenské čestné hosťovanie podporili Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor, Slovenský inštitút v Budapešti a České centrum v Budapešti.

Slávnostné otvorenie festivalu, hlavným organizátorom ktorého je Združenie maďarských vydavateľov a kníhkupcov (MKKE), sa koná vo štvrtok 29. septembra o 16. hodine a účinkujú na ňom medziiným poprední maďarskí spisovatelia Krisztina Tóthová, János Háy, predsedníčka MKKE a hlavná organizátorka festivalu Katalin Gálová a, samozrejme, Svetlana Alexijevičová. Slovenský stánok na festivale spolu s hosťami zo Slovenska slávnostne otvorí maďarský spisovateľ György Dragomán a poetka a prozaička Anna Szabóová T.

Festival bude otvorený 29. septembra, vo štvrtok, od 12. hodiny, v piatok a sobotu od 10.00 do 20.00 a v nedeľu od 10.00 do 19.00 hod.

Vyberáme z ponuky nových slovenských kníh

Nemá ľahkú úlohu ten, kto chce z 29 nových titulov vyzdvihnúť iba niekoľko, ponuka je totiž naozaj bohatá žánrovo aj tematicky. V našom výbere prinášame také knihy, ktoré rôznymi prostriedkami, cez rôzne optiky hovoria o spolunažívaní dvoch národov.

Peter Balko: Vtedy v Lošonci

Meno autora Petra Balka nie je neznáme pre tých, ktorí navštívili knižný festival v roku 2016. Vtedy sa mladý slovenský spisovateľ predstavil s úryvkom z tohto svojho debutového románu v rámci Festivalu európskych debutantov. Tento román sa dostáva teraz aj do rúk maďarských čitateľov. Vtedy v Lošonci je vlastne panoptikum radostí a starostí detstva. Dvoma hlavnými postavami príbehu, ktorý sa odohráva v malom mestečku neďaleko slovensko-maďarských hraníc, sú osemročný rozprávač Leviathan a jeho kamarát Kápia. Pre Leviathana sú rodina, ulica, škola a mesto vzrušujúcimi a magickými priestormi. Balkov román vyniká štylistikou a sviežim jazykom, citlivou evokáciou detského sveta. Autor, ukrytý v koži detského rozprávača, stavia vážne historické témy do nezvyčajného svetla, pričom pomocou detského pohľadu na svet ironicky pristupuje k otázkam písania a spisovateľa.

Prekladateľ: Tünde Mészárosová. Maďarský preklad vyšiel vo vydavateľstve Kalligram.

Katarina Kucbelová: Čepiec

Asi mnohí z našej komunity poznajú slovenskú pieseň „Na Kráľovej holi…“. Autorka knihy Čepiec chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady.

Prekladateľ: Tünde Mészárosová. Maďarský preklad vyšiel vo vydavateľstve Womanpress.

Marta Fülöpová: Odvrávajúce obrazy

Publikácia slovenskej historičky Marty Fülöpovej nesie podtitul Obraz Maďarov a Slovákov v slovenskej a maďarskej próze 19. storočia. M. Fülöpová vyučuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na odbore Slovenská literatúra a literárna veda. Jej odbornou oblasťou je slovenská literatúra 19. storočia a jej maďarské súvislosti, literárne národné obrazy a výskum nacionalizmu. V úvode monografie, ktorá vyšla v maďarskom jazyku, autorka píše nasledovné: „Táto kniha je predovšetkým vedecká práca, ale možno nielen pre literárnych vedcov, ale aj pre tých, ktorí chcú vedieť, ako nás, Maďarov, vidia Slováci. A ako Maďari vidia Slovákov. Tento obrázok nie je vždy príjemný. Ale bez kontaktov neexistuje individualita, a hoci bez styku nie je ani zranenie, ale ani hladkanie a pokrok. Od zrkadla iba macocha očakávala, aby ju vymenovalo za najkrajšiu na svete, ale tá rozprávka pre macochu mala dosť nepríjemný koniec.“

Vydavateľstvo: Kalligram.

Diána Maroszová: Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci

Na knižný festival sa môžu tešiť aj najmladší čitatelia. V slovenskom stánku si môžu vybrať zo siedmich nových detských kníh. Tí, ktorí pravidelne sledujú slovenský magazín Domovina, alebo navštevujú programy Slovenského inštitútu v Budapešti, sa už mohli stretnúť s menom Diány Maroszovej. Na jar sa už totiž konalo predstavenie jej špeciálnej knihy: diela Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci, ktorú do slovenčiny preložila Lucia Molnárová Satinská. Zaujímavosťou je, že nielen hlavné postavy príbehu sú dvojjazyčné, ale aj samotná knižka. V knihe ožíva príbeh súrodencov, ktorí žijú medzi Krumplákmi v Krumplande (na Slovensku), no ich materinským jazykom je feferónčina (maďarčina). S mamou sa rozprávajú výlučne po feferónsky, s otcom zasa po krumplácky a postupne sa od nich učia, čo znamená byť chápavý a tolerantný, ako zostať sám sebou a postaviť sa za svoj názor bez toho, aby sme niekoho urazili. Zažívajú a riešia situácie, do akých sa môžu bežne dostávať príslušníci akejkoľvek menšiny.

Vydavateľstvo: Duel-Press, s. r. o.

Sprac. kan

Foto: Archív Slovenského inštitútu