Veriaci si tohto roku 26. mája spomínajú na udalosť, keď sa Ježiš Kristus posledný raz stretol so svojimi učeníkmi ako ľudská bytosť. V tento deň oslávi celý kresťanský svet sviatok Nanebovstúpenia Pána. Je to prikázaný sviatok a slávime ho 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami – Zoslaním Ducha Svätého. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení pred očami svojich učeníkov vystúpil do neba a sedí po Božej pravici.

Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po vzkriesení vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51). Ježiš Kristus vystúpil na Nebesia práve na Olivovej hore, aby tam, kde sa začalo jeho utrpenie, začalo sa i jeho oslávenie.

V knihách Nového zákona nachádzame opis Pánovho nanebovstúpenia predovšetkým v Evanjeliu podľa svätého Lukáša a v Skutkoch apoštolov. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia; svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Chryzostoma alebo sv. Gregora Naziánskeho. Nanebovstúpenie Pána spomína aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae, pochádzajúcom z 5. storočia, kde pútnička Etéria rozpráva o svojej ceste do Svätej zeme, a v rámci toho opisuje aj miestne slávenie vigílie tohto sviatku.

Zo Skutkov apoštolov možno vnímať úzke prepojenie s Lukášovým evanjeliom; adresátom je ten istý Teofil. Táto osoba nie je známa z iných zdrojov; môže to byť teda odkaz nielen na konkrétneho jednotlivca, ale súčasne i obrazný predstaviteľ celého spoločenstva Cirkvi.

Na začiatku spisu nás Lukáš uvádza do obdobia stretnutí učeníkov s Ježišom po jeho zmŕtvychvstaní, „keď sa im štyridsať dní zjavoval“. Autor nezachádza do podrobností stretnutí, pretože pozornosť zameriava na Ježišove posledné pokyny. Učeníci sú zvedaví na dátum konečnej obnovy kráľovstva Izraela. Ježiš ich však nabáda, aby nepremýšľali nad tým, „kedy“ nastane. Upriamuje ich pozornosť na úlohu, ktorú majú dovtedy plniť: „…budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii až po samý kraj zeme“. Tieto Ježišove slová sa stávajú náčrtom celej knihy Skutkov, keďže v nich nachádzame cestu prvotnej Cirkvi počnúc od počiatkov v Jeruzaleme, cez rozšírenie v oblasti východného Stredomoria až po dosiahnutie centra vtedajšieho impéria Ríma v osobe Pavla.

Učeníci majú pokračovať v službe Ježiša ako svedkovia jeho kráľovstva, ktoré nie je ďaleko od ľudí, „lebo Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17,21). Nie je nutné sa upriamovať na Ježišovu telesnú neprítomnosť, nie je potrebné hľadieť do neba. Ježišova prítomnosť pokračuje prostredníctvom jeho učeníkov, ustanovených za ohlasovateľov jeho evanjelia. V tejto úlohe ich onedlho upevní sila prisľúbeného Ducha.

V Katolíckej cirkvi je Nanebovstúpenie Pána prikázaný sviatok; na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol spomedzi štátnych. U nás, napriek tomu, že ho ako štátny sviatok nemáme, zostalo tradičné liturgické slávenie vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci.

Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku. V minulosti existovala v Cirkvi tradícia sláviť po tomto sviatku aj oktávu: tá však neskôr, od čias pápeža Leva XIII., ustúpila novéne pred slávnosťou Ducha Svätého.

V evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) sa slávnosťou Vstúpenia Krista Pána na nebo 40 dní po Veľkej noci začína Svätodušný kruh cirkevného roka. Po tomto sviatku nasleduje v ECAV Nedeľa po Vstúpení. I keď vstúpením Pána Ježiša Krista na nebo sa skončilo jeho pozemské účinkovanie, jeho odchod neznamenal koniec spojenia s učeníkmi, ale začiatok duchovného spojenia s nimi. Učeníkov čakalo zvestovanie evanjelia po celom svete.

Počas sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo a v Nedeľu po Vstúpení je v ECAV chrámové rúcho bielej farby. Svätodušný kruh a zároveň slávnostnú polovicu cirkevného roka v tejto cirkvi uzavrie sviatok Svätej Trojice.

Spr. vzs