Jubilejná púť Slovákov z Budapešti do Historického parku v Zalaváre, niekdajšom Blatnohrade, sa nekonala ako zvyčajne, v deň pracovného pokoja, lež v stredu 22. júna.

Dôvodov rozhodnutia hlavného organizátora – Slovenskej samosprávy Budapešti – bolo niekoľko, medzi najdôležitejšími bola skutočnosť, že po dvojročnej, protipandemickými opatreniami priškrtenej činnosti sa priam roztrhlo vrece so slovenskými akciami, jeden z hlavných aktérov – Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena – bol na školení na Slovensku a nemenej presvedčivý argument bol častý dopravný kolaps na autostráde, ktorú cez víkendy obsadia rekreanti smerujúci na Balaton či Jadran. Tak sa stalo, že slovenskí pútnici z Budapešti sa tentoraz nemohli pripojiť k ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky a Vojenskému ordinariátu Maďarska, ktoré usporiadali v poradí 8. spoločnú púť do Blatnohradu v sobotu 18. júna. Článok o tejto udalosti prinášame na 14. strane.

Autobus, ktorý zabezpečila pre účastníkov SSB, prišiel do Historického parku s minimálnym oneskorením, zapríčineným dopravným chaosom v hlavnom meste. Nuž čo, človek si raz nevyberie: cez víkend je dopravná špička na autostráde, v pracovný deň v Budapešti. Vzácnym hosťom, ktorí prišli načas, to však nevadilo, minúty čakania využili na priateľské rozhovory a občerstvenie, veď ako vždy doteraz, aj v tento deň slnko poriadne pripekalo. Našťastie okolo sôch, ktoré tu na počesť sv. Cyrila a Metoda ako prví inštalovali roku 1985 Bulhari, po nich salzburské arcibiskupstvo, roku 2005 Slovinci žijúci v Maďarsku a roku 2013 Slovenská samospráva Budapešti, je niekoľko košatých líp, v tieni ktorých sa rozmiestnili účastníci slávnosti. Keď už spomínam sochy, nedá mi zamlčať môj osobný názor: ozdobou parku je slovenské súsošie, dielo sochárky Ľudmily Cvengrošovej, za ktoré vďačíme SSB, Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Budapešti, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matici slovenskej a vedeniu obce Zalavár.

Slávnosť uviedol Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod taktovkou Ádáma Balázsa Galambosa prednesom slovenskej a maďarskej štátnej hymny. Prítomných privítala predsedníčka SSB Edita Hortiová, ktorá zvlášť poďakovala za účasť radkyni veľvyslanectva SR v Budapešti Ivete Hermysovej, parlamentnému hovorcovi Slovákov v Maďarsku Antonovi Paulikovi, podpredsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ondrejovi Horváthovi, vedúcej kabinetu CSSM Orsolyi Szabóovej a v neposlednom rade starostovi obce Zalavár Józsefovi Luczovi.

Pani predsedníčka vo svojom príhovore konštatovala, že aj keď žijeme v neľahkom období poznačenom pandémiou, vojnou v susednej krajine a následnou hospodárskou krízou, buďme vďační, že sme tu, že sme spolu, náš život beží za normálnych okolností. „Môžeme sa len modliť, prosiť Pána Boha, aby sa tragické udalosti čím skôr skončili. Za modlitby v slovanskom jazyku môžeme ďakovať práve sv. Cyrilovi a Metodovi, ktorých na žiadosť moravského kniežaťa Rastislava z roku 862 poslal o rok na to byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu, aby tam v jazyku blízkom tamojšiemu ľudu vysvetľovali pravú kresťanskú vieru. Tam vytvorili prvé slovanské písmo hlaholiku, preložili do staroslovienčiny mnohé časti biblie, náboženské a literárne články.“ Roku 867 sa vierozvestcovia vydali k pápežovi do Ríma, aby získali povolenie slúžiť liturgiu v reči ľudu. Cestou sa zastavili v Blatnohrade u kniežaťa Pribinu. V Ríme ich roku 868 prijal pápež Hadrián II. a vyhovel všetkým ich požiadavkám. Cyril tam však ochorel a 14. februára roku 869 zomrel. Metod cestou späť na Veľkú Moravu zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel a Metod sa stal v roku 869 arcibiskupom a pápežským legátom s právomocou pre slovanské národy.

„Úcta k vierozvestcom viedla našu samosprávu, aby v tomto pamätnom parku dala postaviť súsošie solúnskych bratov, roku 2016 tu umiestnila informačnú tabuľu v slovenskom jazyku a v aule budapeštianskej slovenskej školy inštalovala prototyp sochy so zámerom, že vysoká vzdelanosť, odbornosť, znalosť jazykov a dielo sv. Cyrila a Metoda, ktorých pred viac ako 40 rokmi vyhlásili za spolupatrónov Európy, slúži ako vzor pre našich študentov,“ uviedla E. Hortiová a zároveň informovala prítomných o tom, že odkaz dvoch bratov prezentuje aj organizácia Európska kultúrna cesta sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Zlíne (Česká republika), ktorej pridruženým členom je aj SSB. Cieľom je vytvoriť medzinárodnú púť sv. Cyrila a Metoda, vychádzajúcu z ich rodiska, zo Solúna, a končiacu na Morave vo Velehrade, kde roky pôsobili a kde Metod umrel. Túto púť certifikovala Rada Európy, čo je veľký úspech, ďalší krok k oživeniu osláv a podujatí venovaných sv. Cyrilovi a Metodovi. „Je to možnosť, ktorú by mala naša slovenská komunita využiť, možno spolu s tunajšími bulharskými samosprávami... Musíme vyhľadať všetkých možných partnerov, ktorí by sa mohli do tejto činnosti zapojiť, usporiadať konferenciu, aby sa o týchto plánoch dozvedelo čím viac ľudí, organizácií, samospráv.“ Svoj príhovor ukončila predsedníčka SSB slovami: „Verím, že tieto snahy sv. Cyril a Metod zhora s uspokojením pozorujú, ochraňujú nás, a dúfam, že o rok vás budem môcť informovať o množstve konkrétnych udalostí, ktoré sú spojené s medzinárodnou stredoeurópskou púťou sv. Cyrila a Metoda, a jej časťou je aj naša tradičná púť z Budapešti do Blatnohradu.“

Starosta obce Zalavár József Lucz po privítaní účastníkov uviedol, že toto miesto bolo významné nielen v minulosti, ale verí, že bude aj v budúcnosti. Podobne ako v súčasnosti sem budú prichádzať ľudia, aby si pripomenuli, uctili pamiatku sv. Cyrila a Metoda, patrónov Európy.

Iveta Hermysová odovzdala prítomným pozdrav veľvyslanca SR v Maďarsku Pavla Hamžíka a popriala slovenským voleným zborom a organizáciám veľa úspechov pri plnení ich predsavzatí a plánov. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky im v tom bude ochotne pomáhať, sľúbila.

Po slávnostných príhovoroch prišiel rad na kladenie vencov.

Účastníci sa potom presunuli do dejiska vykopávok, ktoré na tomto území 29 rokov vedie renomovaná archeologička, riaditeľka archeologickej zbierky Maďarského národného múzea PhD. Ágnes Ritoóková.

Slávnosť pokračovala v miestnom Kostole kráľovnej posvätného ruženca, kde sv. omšu slúžil vdp. Stanislav Brtoš z Ružomberka, ktorý niekoľko rokov pôsobil medzi Slovákmi v Maďarsku. Z evanjelia čítala Gita Tóthová. Dôstojný pán svoju kázeň zhrnul nasledovne:

– Je zvestovanie Božie na túto zem vtedy, keď sa udialo to Veľké Zvestovanie, že sa narodí Boží Syn. Boží Syn je Slovo Otca a je asi najkrajšia správa, keď ju počujeme opäť. Udialo sa to, keď Cyril a Metod zvestovali novému národu opäť Božie slovo. Tak ako kedysi traja králi putovali za hviezdou, ktorá im ukázala zrodenie Božieho Syna v Betleheme, aj dvaja bratia Cyril a Metod sú králi našich dejín, pretože nám zvestovali to isté Božie Slovo, len o to viac, že v našom zrozumiteľnom jazyku. Boli doslova proroci medzi nami, pričom nie prorokmi falošnými, ale pravými. Pretože podľa ovocia sa pozná, kto je falošný a kto pravý prorok. Falošný prorok hlása nepravdu. Ale Cyril a Metod hlásali novú pravdu. Zasiali malé horčičné semeno pravdy a z toho pravdivého semienka vyrástol preveľký strom, z ktorého dodnes čerpáme ovocie pravdy Ježiša Krista. Koľké národy sa dodnes hlásia k odkazu sv. Cyrila a Metoda! Ak sme dnes putovali nielen na miesto, kde je ich súsošie, ale aj na miesto, kde založili školu vzdelanostnú, keď putovali do Ríma a späť a pobudli pri Pribinovi a jeho synovi Koceľovi, tak právom. Pretože aj keď po mnohých stáročiach zaniklo miesto, ktoré sa dodnes obnovuje, ich duch nikdy nezanikol. Naopak, dnes sme putovali na starobylé miesto našej slovanskej histórie. Modlime sa teda aj v tejto svätej omši za známe cyrilometodské „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.“

Po svätej omši sa v kostole uskutočnil prekrásny koncert Ozveny.

Vlasta Zsákaiová Držíková

Foto: Ľubomíra Fallerová