Tradičná Evanjelická študijná cesta Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) sa uskutočnila 13. až 17. júna. V tomto roku účastníci spoznávali miesta spojené so životom evanjelického farára Jána Kollára. Prvou zastávkou študijnej cesty bol rodný dom Kollára v Mošovciach, kde sa účastníci dozvedeli zaujímavé fakty aj zo súkromného života básnika.

Potom sa skupina presunula do Martina, ktorý vždy zohrával dôležitú úlohu nielen v dejinách Slovenska, ale aj slovenských evanjelikov na celom svete. Skupina nadšených ľudí sa zastavila aj na Morave, v Olomouci, kde strávila predpoludnie, okrem iných pamiatok si pozrela aj Katedrálu svätého Petra a Pavla. Pekné mesto je tiež Hradec Králové na sútoku riek Labe a Orlice vo východnom Česku. V tomto meste sa nachádza okrem dominantnej gotickej Katedrály Svätého Ducha a Bielej veže aj diecéza Cirkvi československej husitskej, i Kostol Českobratrskej cirkvi, ktorý bol mimoriadne otvorený len pre „vzácnych zahraničných návštevníkov“. Potom sa skupina presunula do Nemecka, kde si pozreli známy kostol Frauenkirche v Drážďanoch, ktorý je prvý chrám smerom na západ, ktorý je väčší ako čabiansky Veľký evanjelický kostol. Okrem toho navštívili aj Jenu so slávnou univerzitou, kde študovali okrem Jána Kollára aj čabiansky farár Ľudovít Haan a niekdajší biskup Banského dištriktu Gusztáv Adolf Szeberényi. Tiež v Nemecku sa nachádza hlavné mesto lužických Srbov Budyšín (Sasko). K lužickej minorite sa dnes hlási asi 5-10% obyvateľov mesta, ktoré je sídlom mnohých významných lužickosrbských inštitúcií. Záujemcovia navštívili lužickosrbské múzeum. Päťdňový program skončil na Slovensku, v Skalici, kde sa nachádza pamätník Jána Amosa Komenského v miestnom evanjelickom kostole. O programoch a zážitkoch nám porozprávali organizátori a účastníci. Veronika Lalušková, ktorá je už dlhodobou organizátorkou, cestu zhodnotila takto: „Témou tohtoročného zájazdu bol evanjelický farár J. Kollár a snažili sme sa vybrať také miesta, ktoré súvisia s jeho životom. Na naše veľké prekvapenie bol omnoho väčší záujem o študijnú cestu, ako v minulom roku, alebo pred pandémiou. Ja som bola prvýkrát v týchto mestách okrem Budyšína, ale vyzdvihla by som Múzeum lužických Srbov, lebo to bolo veľmi zaujímavé. Na cestu sa prihlásili okrem iných z Ambrózky, Peterky, Budapešti, Slovenského Komlóša, Segedína, Veľkej Tarče, Ďurky, zo Šárišápu a z Békešskej Čaby. Program bol pomerne voľný. Videli sme prekrásne historické mestá, ale kto mal o to záujem, mohol ísť aj do múzea.“

Duchovným vedúcim bol aj v tomto roku evanjelický farár v Slovenskom Komlóši Attila Spišák. „Pred covidom sme už boli v týchto krajinách, ale navštívili sme iné lokality. Mottom cesty je, že ideme po stopách evanjelikov. Preto sme išli na prvej ceste do partnerského mesta Békešskej Čaby Wittenbergu, a potom do tzv. Lutherstadtov, teda Lutherových miest. Tam sme teraz nechceli ísť, lebo mnohí z prihlásených už videli toto prekrásne mesto, tak sme začali hľadať iné možnosti. Mne sa veľmi páčil Erfurt, ktorý je spojený s Lutherom, lebo tu vstúpil do augustínskeho rádu. Samozrejme, sme navštívili toto slávne miesto, dejisko veľkých udalostí. Teší ma, že máme účastníkov z takmer každého regiónu, kde žijú Slováci.“

Na zájazde sa zúčastnili aj mladí z Dolnej zeme. Ondrej Kiszely zhrnul svoje dojmy nasledovne: „Traja verní evanjelici sme prišli z Čaby s tým cieľom, aby sme sa zoznámili s evanjelickými hodnotami a pamiatkami strednej Európy. Môžem povedať, že je to pre nás veľký zážitok. Hoci náš luteránsky Rím na Dolnej zemi ešte pevne stojí, ale sme takí otvorení, akí boli naši evanjelickí slovenskí predkovia, že chceme spoznávať nové miesta a zbierať nové zážitky. Nemecké evanjelické mestá ako napríklad Erfurt a Drážďany sú naozaj krásne. Túžil som vidieť evanjelický dóm v Drážďanoch Frauenkirche. Tento staronový dóm je pre nás Čabänov preto známy, lebo je to prvý najväčší chrám na západ od nášho Veľkého kostola v Békešskej Čabe. Doniesli sme so sebou aj Tranosciá, lebo to je vždy aktuálne a človek môže z toho čerpať najmä duševnú silu, čo je v našom veku nemenej dôležité. V Čechách a v Nemecku sme aj zaspievali naše najobľúbenejšie spevy. Počas cesty sme nosili tričká a tašky propagujúce slovenskú Čabu, takže veľa ľudí sa mohlo stretnúť s nápisom Békeščaba.“

Juraja Rágyanszkého inšpirovalo najmä to, že ako poslanec CSSM je aj členom cirkevného výboru. „Tento výbor bol zodpovedný za zájazd, a chcel som vidieť výsledky nášho projektu. Som rád, že som mohol navštíviť Mošovce, lebo som bol veľakrát v bývalej Turčianskej stolici, ale túto obec som akosi vždy obišiel. Martin už pre mňa nie je novým mestom, ale s dolnozemskou partiou sme mohli objaviť nové miesta a pamätihodnosti. Nikdy som nebol napríklad v Olomouci a v Hradci Králové. Z hľadiska náboženstva považujem za dôležité už spomenuté rodisko J. Kollára, ktorý slúžil aj u nás v Budapešti. Vyzdvihol by som aj nemecké mestá, lebo tu môžeme vidieť a aj prežívať začiatok a okolnosti reformácie. Niekedy sú tieto stretnutia symbolické, lebo ako všetci vieme, tieto východonemecké mestá počas druhej svetovej vojny boli zbombardované a takmer zničené. A tak ani nemôžeme vidieť pôvodné historické budovy, ale vieme, že na tomto území vznikli prvé protestantské univerzity a tu pôsobil aj Martin Luther. Myslím si, že tieto východonemecké mestá sú pre nás dôležitými destináciami aj z cirkevného hľadiska. Je to možno menej známe, že okrem Kollára v Jene študovali aj známi dolnozemskí duchovní. Videli sme aj jeho pamätnú tabuľu, ktorá sa nachádza neďaleko od Jeny. Je tam napísaný krátky úryvok od neho po česky a po nemecky, a uvedené aj to, že bol slovenský spisovateľ. Neviem, čo by si on o tom myslel, ako prívrženec československej vzájomnosti. Program bol veľmi nabitý. Stíhali sme všetko, len podľa mňa sme nemali na všetko dosť času.“

Katarína Huberová Kisgyőriová zo Šárišápu vyzdvihla: „Náhodou som našla výzvu na internete, a keďže som ešte nebola na takejto ceste, som sa prihlásila. Väčšinou ja organizujem všelijaké cesty, tak som to chcela vyskúšať, ako vyzerá takáto cesta z hľadiska účastníka. Veľmi ma zaujala aj téma reformácie, tak sme s priateľkou poslali prihlášku. Nemala som žiadne očakávania, len som chcela využiť čas aktívne.“

Takáto cesta môže byť dôležitá z viacerých dôvodov. Je to aj príležitosť na stretnutie Slovákov v Maďarsku, ale predovšetkým na popularizáciu evanjelickej viery a kultúry protestantizmu.

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker