„Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.

Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.“ (Lk 1,26-38)

Dnes na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie nám evanjelium podáva správu o Božom poslovi, anjelovi, ktorý prichádza k Márii a oznamuje jej tú najväčšiu udalosť v dejinách ľudstva. Udalosť, ktorá je pre celý svet najväčším zázrakom. Máriino počatie. Pretože bez Máriinho počatia a porodenia Ježiša Krista by iste nebolo ani Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.

Táto udalosť anjelovho zvestovania Božieho zámeru Márii sa deje v dôvernom dialógu Božieho posla, a teda vlastne v zastúpení samého Boha s človekom, so ženou, s Máriou. Práve od tohto dialógu závisel ďalší osud ľudstva. Už anjelov pozdrav Márii je veľmi výstižný, keď anjel hovorí: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou“. Anjel pozdravuje Pannu Máriu a nazýva ju plnou milosti. Dovtedy nikto z ľudí, žiaden človek nebol takto oslovený. Pretože od pádu prvého človeka, Adama, sa pokladal človek za hriešneho vo vzťahu k Bohu. A tu zrazu sám Boh prostredníctvom svojho posla, anjela, označuje človeka takým vznešeným názvom – plná milosti. A dodáva ďalej – Pán s tebou. Človek reprezentovaný postavou Márie jednoducho nemohol rozumieť takej vznešenej Božej reči. Preto aj Mária reaguje akosi prirodzene, ostáva zarazená, ale zároveň aj rozmýšľa, čo to vlastne znamená. A tu znova Boh skrze svojho anjela prichádza na pomoc, keď hovorí: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“.

Podobné slová zazneli aj na adresu Zachariáša v chráme, keď mu anjel oznamuje narodenie jeho Syna Jána. „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba.“ Aj Zachariáš je zaskočený anjelovými slovami. Na pochybujúcu otázku „podľa čoho to poznám“ je Zachariáš v istom zmysle potrestaný na istý čas nemotou. Božie slovo dnešného evanjelia je na podobnú Máriinu otázku, ktorá sa však priamo neopýta, ale ostáva zarazená a rozmýšľa, čo takýto pozdrav znamená, je voči človekovi reprezentovanému Máriou oveľa citlivejšie. Veď Boh predsa pozná i to najtajnejšie zmýšľanie človeka. Už ho netrestá pre jeho pochybnosť, ale ide oveľa ďalej vo svojej láske, vo svojom milosrdenstve voči hriešnemu ľudstvu. Anjel povzbudzuje Máriu: „Neboj sa Mária.“ A ide ešte ďalej, keď dodáva: „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

Božie slovo nám takto predkladá tri podstatné skutočnosti:

1. Boh sa skrze anjela veľmi hlboko sklonil k človekovi a nazval Máriu milosti plná, Pán s tebou. Od chvíle, ako takto omilostil človeka, aby on sám mohol prísť na tento svet a vykonať to, čo bolo potrebné pre spásu sveta a človeka, od chvíle jeho smrti, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia aj my sme pozvaní k stavu milosti, ktorý nám znova prinavrátil práve svojím vykupiteľským dielom.

2. Boh pozná zmýšľanie človeka a už ho netrestá tak ako Zachariáša, ale povzbudzuje. Toto povzbudenie je adresované aj nám všetkým. Nebojme sa, pretože my všetci sme práve vďaka Božiemu Synovi Ježišovi Kristovi našli znova milosť v Božích očiach. Nebojme sa preto stále znova a znova sa vracať do náručia nebeského Otca, ponárať sa do oceánu jeho nekonečného milosrdenstva. Nech sa akokoľvek previníme, vždy môžeme nájsť otvorenú náruč, odpustenie, milosť u Boha. Príklad márnotratného Syna nám je v tom príkladom. On sa bál vrátiť do domu svojho otca, mal strach. Až po prekonaní svojho strachu, po prekonaní vlastnej pýchy, po uvedomení si všetkého a vyznaní – „Otče, zhrešil som, nie som hoden volať sa tvojím synom“, sa aj on prestáva báť a vracia sa späť do otcovho domu. A dostáva sa mu i napriek veľkému previneniu otvorenej otcovej náruče.

3. „Bohu nič nie je nemožné,“ tak odpovedal anjel na Máriinu otázku, ako sa stane Boží plán spásy človeka. Tá istá odpoveď zaznieva aj pre nás, ak sa pýtame v živote, či je ešte vôbec niečo možné. Pre človeka, ktorý naplno uverí Božiemu slovu, ktorý naplno uverí samému Bohu, je potom veľmi ľahko pochopiť aj túto anjelovu odpoveď: „Bohu nič nie je nemožné.“

Snažme sa preto neustále o život v milosti. Nech nám je v tom príkladom a pomocou Panna Mária, ktorú si Boh vybral za matku svojho vlastného Syna a on ju zase odovzdal nám všetkým za našu Matku. Božia Matka nás vždy privedie k svojmu Synovi a do náručia Nebeského Otca. Amen.

(sb-vzs)