Pri príležitosti Dňa rodiny v znamení tradícií, ktorý sa konal 31. augusta, Slovenská národnostná samospráva v Ďurke a miestny evanjelický cirkevný zbor usporiadali pobožnosť, na ktorú pozvali veriacich do kostola v ľudovom kroji.

Služby Božie slúžila po maďarsky miestna farárka Anna Rosenbergerová Babková a po slovensky hosťujúca Diana Selmecziová Füzéková z Dunaeďházu. Dvojjazyčná bohoslužba bola aj technicky profesionálne pripravená, odznené texty premietali na stenu Božieho chrámu. „On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania, aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedal: Lebo aj my Jeho rod sme. Keďže sme teda rod Boží, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu,” znela Pavlova reč z knihy Skutky Apoštolov. Výkladu Božieho slova sa ujala hosťujúca farárka. „Bohu záleží na nás a na všetkom, čo nás trápi. Môžeme sa spoľahnúť na toho jedného a všemohúceho, kto udržuje celý svet a nemá problém niesť nás vo svojom náručí. [...] Od nás žiada len toľko, aby sme verili v Neho. Bez ohľadu na to, aká slabá je naša viera. Vložme svoj život do jeho silných rúk a nežiadajme to späť, aj keď nám dôjde trpezlivosť. [...] Boh je nad hmlou. Keď sa na naše životy usadí tá hmla, jediné, čo môžeme urobiť, je dôverovať Bohu, ktorý vidí všetko. Táto hmla môže byť hmlou ťažkostí, bremien ale aj zabudnutia. Národnosti sa tiež musia vysporiadať s ťažkosťami, zabudnutím, dokonca s ľahostajnosťou. Ani jedno nie je dobré. Keď nevieme, ako ďalej, je dobré nájsť svoje korene, vrátiť sa k tej sile, ktorá po stáročia udržiavala nielen život jednotlivca, ale aj život zborov, spoločenstiev,“ konštatovala.

D. Selmecziová Füzéková dospela k názoru, že všemohúci Boh, ktorý je nad hmlou, posilňuje človeka a pripomína mu, že nie je sám. „Sľúbil, že zostane s nami, vie, čo na nás čaká a pomôže nám. Nenechá nás samých a my sa tým môžeme utešovať, keď pochopíme, že nás drží za ruku, bdie nad nami.“ Po bohoslužbe sa krojovaný sprievod vybral na nádvorie kaštieľa Tahyovcov, kde prebiehali ďalšie programy v poradí štvrtého Dňa rodiny v Ďurke.

(ar)

Foto: autor