Znovuzaloženie Medeša je skutočným úspechom nielen pre Békešskú Čabu, ale aj pre celý región. Prvé rodiny z Čaby prišli do Medeša v roku 1887 potom, čo vedenie Békešskej Čaby a evanjelickej cirkvi na čele s biskupom Gustávom Adolfom Szeberényim a štátnym tajomníkom Michalom Zsilinszkym rýchlou a dobrou organizáciou umožnili ľuďom odkúpiť pôdu.

Medeš, ktorý bol oficiálne založený v roku 1893, tak začal písať svoju novodobú históriu ako obec založená výlučne Čabanmi. Jeho obyvatelia boli a stále sú hrdí na svoj pôvod a dedina bola dlho známa, ako Malá Čaba. Významnou osobnosťou obce bol jej prvý farár Ondrej Zsilinszky, tiež rodák z Čaby. Pozdvihol bývalých Čabanov a viedol ich k usilovnej práci, láske k obci a dobrému životu v nej. Možno aj preto má dnes Medeš, napriek znepokojivému stavu okolitých dedín, stále vzhľad upraveného a prosperujúceho mestečka. Vďaka nemu bol v roku 1899 postavený krásny evanjelický kostol, ktorého vysviacku oslavovali Medešania 1. septembra.

Veľkolepé podujatie sa začalo bohoslužbou, kde popri miestnych farároch Szilárdovi Szigethym a Kataríne Szigethyovej Szenteczkej kázal senior južnobékešského seniorátu Zoltán Nagy. Pán senior vo svojej kázni vychádzal z 19. kapitoly Evanjelia podľa Lukáša, veršov 11 – 19, v ktorých sa hovorí o tom, ako uzdravil Ježiš malomocných mužov.

Poukázal na to, že v predpísanom slove môžeme nájsť mnohé paralely s naším vlastným životom. „Je v ňom totiž súženie, radosť, boj a úspech. Je v ňom aj splnená povinnosť človeka a Ježišovo zázračné uzdravenie. Je v ňom viera človeka a milosť Božia.“ V ďalšej časti kázne sa vrátil k veršu z Prvého listu apoštola Petra, ktorý bol aj na pozvánke na podujatie: A aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom... Aj toto je dôležitá výzva. Môžeme si tiež položiť otázku: Čo získam, keď budem dodržiavať toto slovo? „Keď sa večer utíšime, zamyslime sa, či by tento deň nebol lepší bez tohto kostola. Predstavme si toto mesto bez kostola uprostred. Pýtajme sa sami seba, keby pred 125 rokmi naši verní evanjelickí predkovia v Medeši nepostavili tento kostol, bol by náš život krajší?“ Ako dodal, spoločenstvo a duchovný pokoj by miestni obyvatelia stratili, pretože by nemali možnosť vyprosiť si Ježišovo uzdravujúce požehnanie pre svoje telá a duše. Na záver požiadal, aby členovia zboru, podobne ako apoštol, prispeli k rozvoju komunity, keďže „tento kostol hlása vieru, ktorá sa zachováva“.

Potom nasledovalo prijímanie Večere Pánovej a vítanie jubilujúcich konfirmandov. Program pokračoval nádejnou prezentáciou architekta Jozefa Bánszkého, ktorý hovoril o žiadosti cirkevného zboru na rekonštrukciu kostola. Podrobne predstavil projektovú dokumentáciu, ktorá zahŕňa nielen rekonštrukciu budovy, ale aj organu. Po slávnosti v kostole sa v zborovej sieni konala výstava obrazov Márie Orestyákovej Bukovej. Výstavu otvorila Edita Likerová Buzásová, učiteľka miestnej školy. M. Orestyáková Buková sa narodila v Medeši a odvtedy tam žije. Svoje práce vystavovala už za mlada, ale v dospelosti pre nedostatok času zostalo pre ňu výtvarné umenie len snom. Na dôchodku sa jej podarilo opäť vziať do ruky štetec a od roku 2011 sa pravidelne zúčastňuje na workshopoch a výtvarných táboroch.

Väčšina jej obrazov je v realistickom štýle, ale vyskúšala si aj abstraktný a konštruktivistický štýl. Rada zachytáva zázraky prírody a jej pocity sa odrážajú na plátnach. Obrazy Márie Orestyákovej Bukovej sú pravidelne vystavované na skupinových i samostatných výstavách. Vystavuje najmä v Békešskej župe, ale jej diela mali možnosť vidieť aj milovníci výtvarného umenia na Slovensku.

Na záver významného dňa sa zbor a jeho hostia presunuli do Evanjelickej základnej školy Michala Schénera, kde senior Z. Nagy posvätil novú školskú jedáleň, po čom nasledoval spoločný obed.

(BPL)

Foto: Péter Szigethy