Posledné dva týždne už zasadá parlament. Poslanci zvolili nového premiéra, ktorý takto začína svoje v poradí už piate volebné obdobie v kresle predsedu vlády. Prezidentka ho poverila zostavením novej vlády, ministri už aj zložili sľub. Okrem toho však boli predložené aj návrhy zákonov, ktoré jednak modifikujú základný zákon Maďarska, jednak zrušia platnosť zákona o stave pandemického ohrozenia a v tejto súvislosti pozmeňujú aj niektoré iné zákony.

Zmena navrhnutá v základnom zákone má umožniť vláde, aby po zrušení platnosti zákona o stave ohrozenia pre svetovú pandémiu, mohla podobný stav vyhlásiť aj keď v susednej krajine prebieha vojna. Ostatné návrhy zákonov sú vyvodené práve z tejto zmeny a ustanovujú niektoré výnimky, ktoré by mali zostať v platnosti aj po zrušení mimoriadnej situácie.

Národnostný výbor prerokoval tieto zákony, no keďže navrhnuté zmeny sa nás ako národnostných občanov netýkajú, ale všeobecne, ako občanov Maďarska, nepripravil výbor žiadne pozmeňovacie návrhy a odporúčal parlamentu prijať tieto právne normy.

Paralelne na svojich zasadnutiach sme mali možnosť vypočuť dvoch kandidátov na post ministra. S jedným z nich už dlhoročne spolupracujeme a táto spolupráca bola užitočná pre všetky národnosti. Vicepremiér Zsolt Semjén aj naďalej má mať na starosti okrem cirkevných záležitostí aj národnostnú oblasť. Keďže sa s ním poznáme už dlho, rozhovor sa niesol v dobrej pracovnej nálade. Z jeho prejavu – možno nie celkom presne, ale uviedol by som tu aspoň jednu vetu: „Do ničoho vás nebudeme nútiť a urobíme pre vás všetko, čo je v našich silách”.

Na vypočúvaní druhého nastávajúceho ministra pre iné povinnosti som sa nemohol zúčastniť. János Csák, ako nový člen vlády bude zodpovedný za viac oblastí, okrem iných aj za oblasť kultúry. Na základe toho, ako ma informovali moji kolegovia, si myslím, že základy spolupráce s novým ministerstvom a ministrom bude treba vytvárať v nasledujúcich týždňoch. S ministrom Sándorom Pintérom, komu v nasledujúcich rokoch budú patriť okrem iného aj otázky základného a stredného školstva, pre ťažkosti pri zosúlaďovaní termínov sme nemali možnosť sa stretnúť.

A teraz niekoľko slov aspoň o tých najdôležitejších podujatiach posledných týždňov. V Sarvaši zasadala Únia slovenských organizácií, kde som informoval o najnovších poznatkoch v súvislosti so sčítaním obyvateľov. Deň potom spevácky zbor mojej rodnej obce Kétšoproň oslávil dvadsiate výročie svojho založenia, kde som tiež bol prítomný. Veľkolepý program znovu dokázal, že nie náhodou sa tešia dobrej povesti vo všetkých regiónoch obývaných Slovákmi. Nasledujúci týždeň v Rumunsku, v Nadlaku sa uskutočnilo tradičné trojdňové stretnutie dolnozemskej Slovače, kde v prvý deň boli odovzdané Ceny Ondreja Štefanka, druhý a tretí deň zorganizovali vedeckú konferenciu na tému Osobnosti dolnozemských Slovákov v literatúre a umení. Z nášho pohľadu treba vyzdvihnúť, že medzi tohtoročnými ocenenými bola aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Blahoželám jej aj prostredníctvom nášho týždenníka.

Tiež boli odovzdané tohtoročné ocenenia Pro Cultura Minoritatum Hungariae. Touto cenou každoročne ohodnotí vláda aktivity jednotlivcov či kolektívov na poli národnostnej kultúry. Za Slovákov tento rok cenu získal tanečný súbor Slovenského Komlóša. Aj im gratulujem.

Aj keď pre nedostatok miesta musím vždy selektovať medzi programami, v každom prípade musím pochváliť predsedníčku a členov Slovenskej samosprávy v Malom Kereši, ako aj všetkých tanečníkov mesta za výkon, ktorý predviedli záujemcom pri predstavení tradičnej slovenskej svadby v Malom Kereši. Krásne ju prezentovali a vytvorili skutočne veľmi dobrú náladu. Patrí im za to veľká vďaka.

Anton Paulik