Výraznou postavou dolnozemských Slovákov je určite Ondrej Áchim Liker z Békešskej Čaby. Bohužiaľ, v materskej krajine nie príliš známy. V prvom desaťročí 20. storočia obhajoval záujmy roľníkov ako poslanec a politik Nezávislej socialistickej roľníckej strany – najvýznamnejšej v Uhorsku.

Ako píše historik I. Mrva: „Bol výborným rečníkom, ale keď mu došli argumenty, dokázal umlčať kritikov aj päsťami (...) Žiaľ, búrlivý život Ondreja Áchima Likera sa skončil tragicky. Pourážaní bratia Žilinskovci, tiež Slováci z Čaby, tromfli v roku 1911 jeho pästnú argumentáciu revolverom“. Na následky strelného zranenia zomrel. Mal štyridsať rokov. Útočníkmi boli bratia Ondrej (Endre) a Gabriel (Gábor) Žilinskí (Zsilinszky), ktorí boli proti snahám Áchima o parceláciu veľkostatkov. Síce ich postavili pred súd, ale boli oslobodení. A na dôvažok, Áchim zvíťazil vo voľbách 1905 nad ich strýkom Michalom Žilinským (historik, politik), kandidátom vládnej strany, a získal poslanecký mandát.

Podobne búrlivo prežil a zakončil svoj život jeden z útočiacich bratov Ondrej Žilinský, narodený roku 1886. Podľa českej Wikipédie to bol maďarský politik a novinár slovenského pôvodu. Pred prvou svetovou vojnou pôsobil v stoličných službách na Orave. V roku 1925 si pridal úradne matkino rodné priezvisko a zrodil sa Bajcsy-Zsilinszky. V medzivojnovom období sa aktívne zúčastňoval politického diania. Viac rokov bol poslancom. Jeho hviezdne chvíle nastali v roku 1944, keď sa zapojil do protinemeckého odboja. Na Štedrý deň 1944 ho popravili. Po vojne sa mu dostalo uznania v podobe pamätných tabúľ a názvov ulíc. Dočítal som sa, že v Békešskej Čabe nie je po ňom pomenovaná žiadna ulica – vraj dôvodom je už spomínaný stret bratov Zsilinszkých s Ondrejom L. Áchimom, ktorý viedol k jeho vražde.

Jozef Schwarz