Parlamentná práca sa rozbieha. Okrem zákonov, ktoré som spomenul v predchádzajúcich zápiskoch, vláda už predložila aj svoj návrh budúcoročného rozpočtu. Rozprava o ňom pravdepodobne začne budúci týždeň, ale základné informácie, týkajúce sa národnostných položiek vládneho návrhu v krátkosti uvediem teraz.

Položka, ktorá sa týka prakticky nás všetkých, teda podpora miestnych a župných národnostných samospráv, prakticky zostáva v návrhu budúcoročného rozpočtu nezmenená, veď to, že táto položka vzrastie o deväť miliónov forintov, pri sume vyše dvoch miliárd forintov, podľa mňa znamená to, že v podstate sa nezmení. Taktiež sa nezmení podpora pre celoštátne samosprávy a pre ich inštitúcie. Ostatné podporné sumy v návrhu sú o niečo menšie, ako vlaňajšie položky, avšak treba dodať, že väčšia časť tohto poklesu pochádza z takých jednorazových podpôr, ktoré slúžili na financovanie investícií, ako je náš slovenský kostol v Budapešti, alebo srbská škola v Segedíne. Tieto podpory boli presmerované na konto celoštátnych samospráv a zatiaľ neboli použité. Podľa prísľubu vládnych predstaviteľov, ak bude treba, sú ochotní aj naďalej podporiť dané investičné programy.

Ako som už napísal, návrh zákona o rozpočte na rok 2023 bude na programe do júla, keď by mal byť schválený. Dovtedy sme požiadali predsedov celoštátnych samospráv, aby napísali pre náš výbor svoje prípadne nové, či ďalšie požiadavky, aj spolu s argumentáciou, a potom, ak tieto budú dostatočne podložené, Výbor pre národnosti v Maďarsku bude presadzovať modifikáciu vládneho návrhu v rámci prerokovania materiálu v pléne parlamentu.

Medzičasom Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku zorganizovala doškoľovanie pre učiteľov na Slovensku. Keďže otázky rozvoja školstva pokladám za najdôležitejšie v našom národnostnom živote, zúčastnil som sa tohto stretnutia aj ja. Jedna z hlavných tém bola otázka budúcnosti škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako jazyk. Počet takýchto škôl postupne klesá, a sú už celé regióny, v ktorých už neexistuje ani jedna. Pritom sme svedkami aj toho, že kde prevádzkovanie takejto školy prevzala miestna slovenská národnostná samospráva, tam rastie počet žiakov, čo by malo znamenať, že záujem o osvojenie slovenského jazyka neklesá. Lenže zatiaľ máme len dve takéto školy, v Alkári a Níži.

Po rozprave aj za prítomnosti predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej a odborného radcu Ministerstva ľudských zdrojov (či už Ministerstva vnútra) Štefana Kraslána, mám dojem, že akúsi existenčnú istotu pre tieto národnostné školy môže znamenať len to, ak prejdú pod zriaďovateľské právo miestnych slovenských samospráv. Avšak realita je taká, že väčšina našich slovenských samospráv nie je dostatočne pripravená prevziať riadenie školskej inštitúcie. A kde túto myšlienku miestna samospráva nepodporuje jednoznačne, tam treba hľadať inú možnosť. Po dlhej debate, a na základe myšlienky Štefana Kraslána sa črtá cesta vytvárať regionálne školy na základe teraz existujúcich malých škôl a prevziať ich do opatery partnerského združenia lokálnych a miestnych slovenských samospráv. Táto cesta síce ešte vyskúšaná nebola, avšak ako možnosť existuje. Veľa času nemáme, takže bude treba intenzívne zakladať takéto združenia.

Ešte by som rád informoval čitateľov, že od pondelka, trinásteho júna mi v mojej práci pomáha nový asistent, je ním predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Bence Szeljak. V budúcich zápiskoch zverejníme aj kontakty na neho, a podľa mojich predstáv si rýchlo vytvorí dobrý pracovný vzťah so všetkými organizáciami a slovenskými samosprávami.

Anton Paulik