Pred 60 rokmi: Problémy s maďarčinou v Senváclave

Slováci v Senváclave (Pilisszentlászló) pred druhou svetovou vojnou boli uzavretí od sveta. Malo to však aj dobrý účinok. Tomu môžu ďakovať, že na patričnej úrovni si zachovali svoj materinský jazyk. Pestovali ho a ešte aj teraz, v roku 1962 prevažná väčšina detí, keď ide do školy, veľmi zle hovorí po maďarsky, pričom školáci po skončení ôsmej triedy rozprávajú peknou slovenčinou. Učiteľka maďarčiny vraví, že veru donedávna mala veľké ťažkosti pri vyučovaní. Deti ani vo vyšších ročníkoch sa nevedeli dobre vyjadrovať po maďarsky. V posledných rokoch cítiť na tomto poli značnú zmenu, lebo v škôlke sa učia detičky už iba po maďarsky... (21. júna 1962)

Pred 50 rokmi: Národnosti v socialistickej spoločnosti

„V Maďarsku nežije veľa národnostných pracujúcich. No z nášho socialisticko-demokratického poriadku vyplýva, aby sme viedli takú národnostnú politiku, podľa ktorej národnostní občania Maďarsko pokladajú za svoju vlasť, slobodne pestujú svoj materinský jazyk a kultúru. Národnostní občania sú členmi našej socialistickej spoločnosti, ich život a záujmy sú totožné so záujmami maďarského ľudu. Jazykom a kultúrou sú však prípadne viazaní k niektorému susednému národu. Tieto dve veci si neprotirečia. Národnostní občania v socialistickom Maďarsku sú organickou súčasťou našej spoločnosti...“ – povedala tajomníčka Ústrednej rady Vlasteneckého ľudového frontu Gy. Szentistványiová na národnostnom stretnutí v Sarvaši oslavujúcom 250. výročie znovuosídlenia Slovákmi. (15. júna 1972)

Pred 25 rokmi: Náboženský život NIE v materinskom jazyku

– V roku 1995 sme založili Slovenskú katolícku misiu v Budapešti, na čele ktorej bol dôstojný pán Pavol Zaťko. V celom Maďarsku nebol dovtedy ani v jedinej slovenskej katolíckej obci (je ich 40) náznak snahy o zavedenie slovenskej liturgie do bohoslužieb podľa požiadaviek II. vatikánskeho koncilu. Pritom vo všetkých obciach žijú Slováci a najčastejšie sú to oni, ktorí tvoria jadro tamojších cirkevných spoločenstiev. Tieto fakty sú známe a museli byť známe aj pri zavádzaní reforiem II. vatikánskeho koncilu do praxe, len ich akosi „prehliadli”. Nepochopiteľným a ľahko overiteľným faktom však zostáva, že v 40 pôvodne čisto slovenských obciach dnes výlučne panuje ako liturgický jazyk maďarčina, a to aj čo sa týka náboženských piesní, ľudových pobožností a vysluhovania sviatosti či svätýň. Konečne by si mali uvedomiť predstavitelia cirkvi, ale aj štát, že slovenským veriacim, žijúcim v Maďarsku, nemožno brať právo praktizovať svoju vieru a náboženský život v rodnom jazyku! (19. júna 1997)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

13. júna 1957 v uličke obce Mlynky (Pilisszentkereszt) odhodlaný chlapec zápasí s nepoddajnou kravou. (mti)

Ôsmaci v miestnom ľudovom kroji na rozlúčkovom pouličnom pochode v Čuvári (Csővár) 10. júna 1958. (mti)

23. júla 1973 dôchodkyňa Poľnohospodárskeho družstva Zlatý klas v Jači (Acsa), teta Bapková číta vo svojej izbe. (mti)

73-ročná teta Vlačáková 21. júla 1989 so svojím vnukom číta knihu na dvore oblastného domu Malej Nány (v Hevešskej župe), zriadeného v sedliackom dome postavenom pred 150 rokmi. (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl