V celej našej krajine tento rok na začiatku nového školského roka rezonujú dve veľké a ťažké témy. Sú nimi nedostatok pedagógov a problémy so zvýšením režijných nákladov.

Tieto témy sa týkajú aj nás. Nedostatok pedagógov je pre národnostných občanov, mohli by sme povedať, starým problémom, veď prešlo hádam aj desaťročie odvtedy, ako sme zistili, že je čoraz menej mladých, ktorí by si vybrali učiteľskú dráhu a spomedzi nich iba časť aj nastúpi do školy učiť. Medzitým počet pedagógov v dôchodkovom veku stále rastie a bez následníkov hrozí buď zatvorenie našich škôl, alebo vytratenie slovenčiny zo škôl, ktoré sú v našich obciach a mestách. Samozrejme, nemajú to ľahké ani dvojjazyčné, resp. jednojazyčné školy, kde niektoré predmety je potrebné vyučovať tiež po slovensky, bez pedagógov ale ťažko. A o nedostatku učiteliek v materských školách ani nehovorím, pričom práve škôlky môžu vychovať žiakov slovenských škôl. Na obrátenie tohto nepriaznivého javu vzniklo niekoľko riešení, ako napríklad štipendijný systém pre učiteľky materských škôl, či zatraktívnenie učiteľskej profesie.

Zvýšenie režijných nákladov strpčí život nielen rodinám, ale aj našim inštitúciám, ktoré nevedia, odkiaľ vezmú prostriedky na krytie týchto nákladov. Avšak vedenie našich škôl je vynaliezavé, o čom sa môžete presvedčiť aj v rozhovoroch s riaditeľkami o začiatku nového školského roka. S radosťou však konštatujem, že tendencia posledných rokov, keď sa počet žiakov znižoval, sa obracia. Vďaka tomu môžeme vstúpiť do nového školského roku so spokojnejším úsmevom na tvári.

Eva Fábiánová