Pred 65 rokmi: Naši predkovia si udržali svoj jazyk dvesto rokov

Juraj Hovorka: – Okrem pedagógov sa vôbec, alebo len veľmi málo zaoberá problémami Slovákov v Maďarsku naša slovenská inteligencia. Ťažko je pochopiť, že by ich nezaujímal materinský jazyk. Prečo mlčia, prečo ho nepropagujú, prečo nechcú hovoriť ním? Veď naša vláda im zaistila, aby ho pestovali. Či nerozmýšľajú niekedy nad tým, že naši predkovia, ktorí žili v útlaku a nemali slovenské školy, nemohli si zahrať ani slovenské divadlo, predsa sa držali svojho jazyka vyše dvesto rokov. Či by necítil hanbu každý náš Slovák, keby jeho syn alebo dcéra sa nenaučili po slovensky teraz, keď nám to ľudovo-demokratická vláda zabezpečí? (25. apríla 1958)

Pred 35 rokmi: Slovenská škola v Békešskej Čabe má vlastný rozhlas

V Základnej škole, gymnáziu a žiackom domove s vyučovacím jazykom slovenským v Békešskej Čabe bola vybudovaná sieť školského rozhlasu už dávnejšie, pravidelné vysielanie sa však začalo až teraz, po založení rozhlasového krúžku gymnazistov. Krúžok „vlastní” aj osobitnú miestnosť: štúdio, ktoré však zatiaľ nevyzerá ako ozajstné rozhlasové štúdio. „Redaktori” však majú nádej, že z finančnej podpory Mestského výboru KISZ-u a iných zdrojov budú môcť získať aj chýbajúce „čarodejné” technické aparatúry, akou je napríklad mixážny pult. Je potešiteľné, že členovia rozhlasového krúžku medzi svoje programy chcú zaradiť aj slovenské čísla. Prajeme im teda príjemnú a vážnu zábavu s mikrofónom. (28. apríla 1988)

Pred 20 rokmi: Slovenský pôvod Petőfiho aj z otcovej strany

Najväčší maďarský básnik bol slovenského pôvodu z matkinej i otcovej strany, konštatuje v týždenníku Élet és Irodalom L. Péter a odvoláva sa na vystúpenie poslanca maďarského parlamentu I. Mécsa, ktoré reagovalo na slová predsedu slovenského parlamentu P. Hrušovského o spoločnej histórii Slovákov a Maďarov. L. Péter vyvracia mylný názor, ako ho prevzal aj I. Mécs, podľa ktorého Petőfi bol pôvodom napoly Srb. Petrovič-Petőfi, ktorý o sebe napísal, že „aj keby som sa nebol narodil Maďarom”, nemal so Srbmi nič spoločné. Potvrdzuje to odborná literatúra, naposledy publikácia J. Kissa z roku 1992, ktorá uvádza básnikových predkov až do roku 1685. Na otcov pôvod tu poukazuje obec Vaďovce v Nitrianskej, na matkin pôvod zase obec Necpaly v Turčianskej stolici. Predkovia z oboch strán boli evanjelici, čo je tiež dôkazom slovenského pôvodu, lebo keby ktokoľvek z nich bol Srbom, musel by byť aj pravoslávneho vyznania. (24. apríla 2003)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Jarná náladovka, fotografia z roku 1976: V Slovákmi obývanej obci Répášska Huta v Bukových horách dve ženy a dievčatko so psom sa vracajú domov po nákupoch v miestnom obchode. (mti)

V chotári podpilíšskej slovenskej dediny Kestúc, pri pozostatkoch kláštora mníšskeho rádu Pavlínov začiatkom mája 1960 miestni stavební robotníci Michal Radovič, Michal Dudik a Imrich Kara brigádnicky pracujú na stavbe detského rekreačného strediska. (mti)

Prví absolventi Učiteľského ústavu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti začiatkom mája 1954 vychádzajú z budovy inštitúcie, ktorá pôsobila v XI. obvode hlavného mesta. (mti)

V Poľnom Berinčoku už dlhé stáročia žijú v pokoji príslušníci rôznych národnostných a etnických menšín vrátane Rómov, ktorí popri práci v roľníckom družstve aj v domácich hospodárstvach sa venujú chovu zvierat. (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl