Dobehla nás uhorková sezóna. Posledné zasadnutie parlamentu pred letnou prestávkou sa konalo siedmeho júla. Bolo krátke, veď okrem odhlasovania budúcoročného rozpočtového zákona odzneli iba príhovory mimo programu, úplne na konci jarných plenárnych rokovaní.

Ja osobne som sa tešil, že sme tak rýchlo skončili, lebo v ten istý deň som bol pozvaný na valné zhromaždenie jednej z našich nominačných organizácií, na zasadnutie Únie slovenských organizácií v Maďarsku. Zasadali jednak aby si zvolili nové vedenie organizácie, a na druhej strane už aj v znamení prípravy budúcoročných volieb do národnostných samospráv.

Aj keď voľba nových členov vedenia by mala byť hladká, okolo nominácie členov predsedníctva a kontrolnej komisie vznikla diskusia, až napokon sa medzi nominantmi na funkcie týchto dvoch orgánov ocitli väčšinou ich doterajší členovia. Po hlasovaní a zvolení členov vedenia v krátkej prestávke si oni zvolili spomedzi seba nového predsedu organizácie a nového predsedu kontrolného výboru. Staronovým predsedom Únie sa stal František Zelman a vedúcim kontrolného výboru môj asistent, Bence Szeljak. Aj touto cestou im blahoželám k zvoleniu a prajem im úspešnú prácu v nastávajúcich rokoch.

Po valnom zhromaždení sme zostali v mieste konania zasadnutia, vo Veľkom Bánhedeši, kde sa v ten týždeň konal druhý slovenský výtvarný tábor za účasti umelcov zo Slovenska. Mali sme s nimi spoločnú večeru, a bola aj príležitosť na uvoľnenejšiu debatu s účastníkmi tábora, čo mi hodne pomohlo pri príprave otváracieho prejavu výstavy, usporiadanej z tam vzniknutých diel. Dobre sa nám sedelo a diskutovalo, zostali sme dlho do noci.

Hoci letné horúčavy aj tento rok poznamenali program, ako aj inšpiračné pozadie výtvarného tábora umelcov zo Slovenska, oni sa vo Veľkom Bánhedeši cítili znovu veľmi dobre. Usporiadatelia tábora, predseda Slovenskej národnostnej samosprávy Ján Pepo a jeho manželka Jola aj teraz zabezpečili vhodné prostredie na prácu výtvarníkov a aj program mimo dediny, z ktorého umelci získali ďalšiu inšpiráciu k svojej tvorbe. Keďže tentokrát navštívili Slovenský Komlóš, motívy z tejto návštevy vidno na viacerých obrazoch výstavy.

Asi som už aj vlani o tom písal, ale stále považujem nápad zorganizovať výtvarný tábor pre umelcov z našej materskej krajiny za veľmi dobrý a aj z viacerých hľadísk užitočný. Jednak, čo organizátorská dvojica už na začiatku zdôraznila, pomocou účastníkov zo Slovenska chcú vytvoriť prostredie, kde sa ako komunikačný prostriedok skoro výlučne používa slovenčina. Tento zámer má prvé viditeľné úspechy, veď práve Janko Pepo už používa svoj niekdajší prvý jazyk oveľa suverénnejšie, ako pred rokom. Druhé pozitívum tábora je, že z tam vzniknutých diel aj vlani urobili putovnú výstavu, ktorú potom prezentovali na rôznych slovenských podujatiach. Čo výrazne pomohlo pri zviditeľnení tejto neveľkej dedinky. Takže umelci zo Slovenska okrem toho, že poslovenčujú náš kedysi slovenský Bánhedeš, svojimi dielami napomáhajú aj posilnenie väzieb medzi slovenskými komunitami na území Maďarska. A aj zato im patrí ohromne veľká vďaka.

Anton Paulik