Pred 65 rokmi: Film Dáždnik svätého Petra vzniká v koprodukcii

V septembri 1958 dokončili natáčanie maďarských záberov československo-maďarskej filmovej koprodukcie Dáždnik svätého Petra podľa diela maďarského spisovateľa slovenského pôvodu Kálmána Mikszátha a slovenskí filmoví herci ako i technickí pracovníci sa vrátili na Slovensko.

Z rozhovoru so slovenským režisérom filmu V. Pavlovičom vysvitlo, že v Budapešti prežili veľmi príjemné chvíle: – S maďarskými tvorcami, kolegami sme spolupracovali v najväčšom porozumení a vo vynikajúcej nálade. Veríme, že naše spoločné úsilie prinesie ovocie, že naše spoločné dielo bude mať primeraný úspech ako v Maďarsku, tak aj v Československu. (19. septembra 1958)

Pred 50 rokmi: 80-ročná tetka Katarína členkou maglódskeho súboru

Slovenský ľudový súbor v Maglóde združuje tri pokolenia: mladú, strednú a staršiu generáciu. Všetkých jeho členov spája láska k ľudovému umeniu a to, že všetci majú z výstupov pôžitok. A ešte v jednom sú rovnakí: všetci z celej duše, s mladistvým srdcom tancujú a spievajú. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na prípade 80-ročnej Kataríny Tabányiovej, výstup ktorej vždy spestrí program maglódskeho súboru. Ona je najstaršou a jednou z najpopulárnejších členiek maglódskych ochotníkov, vždy obratná a práve tak nadšená ako mladé členky tohto ochotníckeho kolektívu. Chorá vraj ešte nikdy nebola, za čo môže ďakovať v neposlednom rade práve spevu a hudbe. (20. septembra 1973)

Pred 25 rokmi: SKS prehliadal Slovákov žijúcich na Dolnej zemi

Lojzo Berec: – Svetový kongres Slovákov (SKS) v minulosti prehliadal, alebo lepšie povedané, nevenoval dostatočnú pozornosť Slovákom žijúcim na Dolnej zemi. Pritom aj tam sú Slováci, ktorí si zaslúžia našu pozornosť a úctu. Žijú mimo Slovenska po mnoho generácii a dodnes si udržali slovenský jazyk i slovenské povedomie. Naproti tomu slovenské povedomie a jazyk Slovákov žijúcich v západných krajinách s druhou, nanajvýš s treťou generáciou vymiera. Myslím, že by stálo za uváženie usporiadať jeden z budúcich festivalov slovenskej mládeže buď v Báčskom Petrovci alebo na území Maďarska. I Slováci v Maďarsku či v Srbsku potrebujú počuť modernú slovenčinu, vidieť, počuť a oceniť slovenský folklór i modernú kultúru, aby si uvedomili, že majú byť na čo hrdí. A hlavne potrebujú nadviazať osobné i podnikateľské kontakty so Slovákmi žijúcimi vo svete, či na Slovensku. (10. septembra 1998)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Maliar slovenského pôvodu, syn tesára a krajčírky Juraj Ezüst najčastejšie čerpá námety k svojim maľbám z každodenného života a z tradičnej kultúry vo svojom rodnom kraji, v Békešskej Čabe a na okolí. Fotograf tlačovej agentúry MTI Ladislav Medveczky ho „zvečnil“ pri tvorbe 27. septembra 1962.

Zostavil: Imrich Fuhl